napísať. Takých, ako ja tu už bolo! Nedal sa zlomiť, radšej odišiel do Mokrej Lúky chovať statky!
Bola som jediným hosťom nie z rodiny, ale ako „fotograf“ zo ženíchovej strany. Pri preberaní nevesty sa vykľuli dve fotografky z nevestinej strany. Jej sestra v oranžovom tafte s retiazkami a 35 kilová švagriná (s jedným zúbkom vpredu). Keby nás tri bol niekto sfotil, má zaručený titul: FOTKA ROKA. Myslela som si, že filmujú, tak rýchlo ťukali na všetko. Nemala som so svojou váhou a starobou šancu – vzdala som to. A ... robila neslávne zábery, dala som sa vyviesť z rovnováhy.
Predsa sa mi vybavil aspoň jeden riadok z reči starejšieho. Rozdeľoval sliepku hosťom (musela mať asi 10 kíl): „... no a Monike pľúca, lebo sa rada s R. do paplóna zakrúca.“
Samozrejme bola to pekná a dobrá svadba, hlavne preto, že novomanželia sa mali radi a človek stále rád vidí lásku.
apríl 2010
Alžbeta Zatrochová
{gallery}obsah/zdychava{/gallery}
{jcomments on}
piatok, 07 máj 2010 12:41
Bola to pekná a dobrá svadba - novomanželia sa mali radi a človek rád vidí lásku
Napísal(a) Mgr. Alžbeta Zatrochová
Bola som v sobotu na svadbe, na Zdychave. Čakala som aspoň útržky takzvanej dedinskej svadby. Nič také sa nekonalo (okrem účasti starejšieho). Mladomanželia chodili spolu dva roky. Nevesta bola asi 30 ročná, ženích mal okolo 40. Janko a Marienka. Nečakajú dieťa. Obaja sú nezamestnaní. Šaty boli z Viedne, nádcha zo Zdychavy. Hudba z cédéčok.
Pre mňa bol objavom starejší, pán Siman z Mokrej Lúky. Jeho „reči“ boli archaicko-súčasné. Vysvitlo (zdrojom bola jeho manželka), že vlastne na každej svadbe má iný text, ktorý si vymýšľa za pochodu. Vyzeralo to na rečnícke pauzy, ale ... On si z toho vraj nič nepamätá, preto mi to nemôže
Zverejnené v
Muránska Zdychava


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a