Jeden si spomenul, že ho pri tom bagrovaní zlákalo zachované kovanie. Vzal si ho domov. Večer sa zakryl dekou, lebo ho akosi chladilo. No a tá deka sa začala dajako sama od seba hrčiť, odhŕňať smerom k nemu. Druhú noc to isté. Veru zasa nespal. Počúvol ženu a kovanie odniesol a zakopal k ostatným pozostatkom. Presvedčil sa, že z cintorína neradno nič odnášať.
Mrazivý deň
Nie v Tatrách, Rakúsku a podobne, ale u nás na Gemeri. To je deň, keď človeka nič neudrží doma. Zbalí fotoaparát, dačo pre psov aj osoby, 66 centov krát 2 euro na autobus. V autobuse mi pani G., čo majú hore na zdychavských lazoch kravy a denne tam chodia, oznámila, že už sa dá hore vyjsť. Ako to potom bolo? Za dedinou, za ihriskom, blízko je to druhé pohrebisko, bolo zďaleka vidieť stúpať dym. Boli to verejnoprospešáci. Zle im horeli čačiny po výrube. Riskla som to na ten Štefkov diel, a že potom na Uhliská, kde som chcela fotiť.
Pod snehovým popraškom sa na skalách šmýkalo. Keď som si to spočítala, do polnoci by som prišla ta a späť. Ešte, že nikto nevidel moju cestu späť.
Ponižujúce, a to ešte s dvomi palicami. A tak nie o polnoci, ale po dlhej hodine som bola znova pri vatre. Už tam boli šiesti: tri ženy, traja muži a ja siedma.Pofotila som ich. Jedna má tam oheň pri nohách (trochu vyššie). Všetko už pojedli, popili, blížila sa 15. hodina, čas domov. Od rána bolo na tejto zime dosť. Viacej ako
Domov som došla trotálne spokojná, že nedošlo
k úrazu, že som neprimrzla, že je doma teplo, že nemusím chodiť na verejnoprospešné práce, že som si v scenári pred narodením nezvolila život medzi Evenkami, kde je aspoň Psia fotografia
Na laze Stodôlka asi vlci, alebo medveď, zlikvidovali jednu suku a jedného psa. Zostali dva psi a dve šteniatka. Jeden pes im robí náhradnú matku, okrem kojenia. Malé sa túlia k nemu a možno oni viac zohrievajú jeho ako on ich. Je dosť starý.
Text a foto: Alžbeta Zatrochová
{gallery}obsah/zdychava/cintorin{/gallery}
{jcomments on}

































V Muránskej Zdychave stojí už vyše 20 rokov nový kostol. Aj vyše dvadsať percent financií na jeho stavbu pochádza z tejto dediny. Stojí na mieste bývalej školy. Ešte predtým tam bol prvý cintorín.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a