Strecha najkrajšieho stredovekého hradu zo 14. storočia ľahla popolom v sobotu popoludní. Požiar vypukol okolo trištvrte na jednu a napriek enormnej snahe sa hasičom strechy pokryté dreveným šindľom nepodarilo zachrániť. Zhoreli všetky strechy vrátane interiéru horného gotického hradu. Ostatné vnútorné časti hradného areálu boli zadymené, takže ešte nebolo možné určiť definitívny rozsah škôd.
Minister vnútra tvrdí, že len vďaka rýchlemu zásahu hasičov nezhorel celý hrad. Tí mali
Do záchranných prác sa zapojili záchranné zložky HaZZ, RZP a vojenská posádka VÚ v Rožňave. Na mieste zasahovalo 47 policajtov z jednotlivých policajných zložiek a dva služobné psy. Zasahoval aj vrtuľník letky Ministerstva vnútra SR, 84 príslušníkov HaZZ s dobrovoľníkmi.
Pri incidente sa nezranil žiaden civil. Jeden príslušník HaZZ Rožňava utrpel ľahké zranenie, ktoré si nevyžadovalo ošetrenie. Požiar lokalizovali o 15:30, zásah policajtov potrval do 21:00. Polícia naďalej situáciu monitoruje a objekt stráži, v obci sú posilnené policajné hliadky.
(Zdroj: Pravda)
Fotografie hradu Krásna Hôrka po ničivom požiari

































Spravodajská agentúra SITA vydala v nedeľu 11. marca 2012 správu, podľa ktorej za požiarom hradu Krásna Hôrka na hornom Gemeri sú zrejme dvaja chlapci vo veku 11 a 12 rokov, ktorí sa pokúšali zapáliť si cigaretu. Neopatrným zaobchádzaním však zapálili trávu na hradnom kopci, od ktorej sa vznietila aj národná kultúrna pamiatka. Vyšetrovateľ už v tomto prípade začal trestné stíhanie pre zločin všeobecného ohrozenia. Miesto činu stále skúmajú experti z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Košiciach. Informovala o tom košická policajná hovorkyňa Jana Mésarová.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a