Ján Valentík sa narodil 22. augusta 1940 v Tisovci, kde získal základné i stredné vzdelanie. Absolvoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Pôsobil ako herec v Divadle Slovenského národného povstania v Martine, vo Vojenskom umeleckom súbore kapitána Nálepku v Bratislave, dlhé roky až do odchodu na dôchodok bol členom Rozhlasového hereckého súboru vtedajšieho Československého rozhlasu v Bratislave. Jeho umeleckú tvorbu ovplyvnili významné divadelné osobnosti, akými boli – pedagóg hereckej tvorby Janko Borodáč a pedagóg javiskovej reči a umeleckého prednesu – národný umelec Viliam Záborský. Bohatý diapazón hereckých výrazových prostriedkov a schopnosť bezprostredného kontaktu s divákom i rozhlasovým poslucháčom ho nominovali do bezpočetného množstva verejných vystúpení s umeleckým prednesom poézie a prózy a sprievodným slovom koncertných programov. Dominantou jeho hereckej umeleckej tvorby je dlhý rad vytvorených dramatických postáv v rozhlasových hrách pre dospelých, ale aj pre deti a mládež, ktorými sa zaradil do plejády rozhlasových hereckých hviezd. Ochotne a rád pomáhal aj v rodnom Tisovci, či už folkloristom, divadelníkom a nezabudnuteľné boli aj humorné vstupy „Báťu Jana“ na programoch venovaných našim ženám, v ktorých spomínal na Tisovec minulých časov. Získal viacero ocenení za dlhoročnú umeleckú činnosť v oblasti divadla a hovoreného slova.
Jeho herectvo zostane zachované pre budúce generácie ako svedectvo úprimného vzťahu človeka k hovorenej slovenskej reči.
Napriek tejto bolestnej strate bude stále žiť v našich mysliach a spomienkach.
Česť jeho pamiatke!
__________________________________________________________________________________________________________________
Posledná rozlúčka sa uskutoční dňa 14.5.2019 o 14.00 hodine v Evanjelickom kostole v Tisovci. Pohreb bude pokračovať v cintoríne.
__________________________________________________________________________________________________________________
Rádio Regina Západ odvysiela v utorok 14. mája o 13:12 archívny rozhovor, v ktorom bude Ján Valentík spomínať na to, ako sa dostal k recitácii, rozhlasovému mikrofónu a k práci v hereckom rozhlasovom súbore. V Nedeľných rýmoch si poslucháči môžu pripomenúť jeho recitačné umenie, a to v nedeľu 19. mája o 7:18 ako interpreta veršov Milana Ferka. V piatok popoludní odvysiela Rádio Regina okrem iného zostrih rozhovoru z relácie Rádiovíkend z roku 1988 s ukážkami spevu tohto rozhlasového herca.
__________________________________________________________________________________________________________________
Rádio Devín priblíži poslucháčom Jána Valentíka ako interpreta poézie v utorok 14. mája o 15:50 reprízou recitácie veršov Ivana Kraska s názvom Pre teba len. V Ars litere o 17:00 uvedie reprízu hudobno-slovnej relácie s folklórnym ladením Stretnutie s krásou z roku 2000.
__________________________________________________________________________________________________________________
Rozhovor s Jánom Valentíkom - krátky záznam


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a