Zanedbané hroby ktoré boli dlhé roky verejnosťou vnímané ako hroby padlých rumunských vojakov, opravujú vďaka iniciatíve členov o. z. Gemerské grúne. Autorom myšlienky na zrealizovanie a hlavný aktér obnovy týchto unikátnych hrobov je mladý historik Mgr. Viktor Brádňanský, ktorý počas svojho bádania v archívoch a teréne, narazil na skutočný pôvod a mená vojakov, ktorí padli v okolí Tisovca v júni 1919. ,,Boje v okolí Tisovca trvali od 8. do 18. júna 1919 a obidve bojujúce strany v nich zaznamenali ťažké straty.“ V Tisovci na evanjelickom cintoríne sa v ohradenom areáli nadchádza 13 samostatných a jeden hromadný hrob, v ktorých sú pochovaní československí vojaci a ruskí i rumunskí zajatci, ktorí zomreli na rôzne choroby počas prvej svetovej vojny. ,,Z aktuálnych výskumov poznáme mená 15 československých vojakov a legionárov, ktorí padli v okolí Tisovca. V spoločnom hrobe odpočíva ďalších 16 neznámych vojakov. Aké boli straty maďarskej červenej armády nám posiaľ nie je známe,“ dodáva Brádňanský.
,,Keď som minulý rok videl žalostný stav hrobov, povedal som si, že to musím napraviť. Hľadal som cestu a partnerov, ktorí by sa zapojili do obnovy. Pomocnú ruku mi podal Jaroslav Hric z o. z. Gemerské grúne, cez ktoré sme nakoniec podávali projekt na dotáciu Banskobystrického samosprávneho kraja. Na jeseň 2019 sme sa zároveň stretli v Tisovci s Ing. Pavlom Filipekom z Ministerstva obrany Českej republiky, s ktorým sme sa dohodli na partnerstve a spolupráci pri obnove hrobov. Do obnovy hrobov sa zapojila aj Nadácia Milana Rastislava Štefánika a mesto Tisovec.“
Dnes je už rekonštrukcia hrobov z časti hotová a práce by sa mali dokončiť koncom týždňa. Pietny akt za účasti hostí a delegácie z Českej republiky sa uskutoční v sobotu 18. júla na evanjelickom cintoríne. V Tisovci bude zároveň vystavený Legiovlak, v ktorom sa môžete dozvedieť o pôsobení légií nielen v zahraničí, ale aj v bojoch na našom území.
„Boje o Slovensko v roku 1919 bola krátka kapitola našich dejín, avšak nesmierne významná. Česi a Slováci ukázali celému svetu, že sme boli ochotní za náš nový spoločný štát a demokraciu bojovať a umierať. Preto by sme ani my nemali zabúdať na obete našich hrdinov z tejto zabudnutej vojny a hodnoty, za ktoré položili životy,“ dodáva na záver Brádňanský.

Projekt obnovy týchto unikátnych hrobov sa podarilo zrealizovať vďaka finančnej podpore Banskobystrického samosprávneho kraja, Ministerstva obrany Českej republiky, Nadácie Milana Rastislava Štefánika a mesta Tisovec.
Mgr. Viktor Brádňanský


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a