Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER v spolupráci s Mestom Tisovec s radosťou predstavuje nový rozvojový projekt „Bezpečne hrebeňmi Hradovej“, ktorý je určený predovšetkým turistom a návštevníkom regiónu. Projekt vznikol vďaka schéme podpory rozvojových zámerov v cestovnom ruchu OOCR GEMER, ktorej cieľom je obohatiť ponuku zážitkov a zlepšiť turistickú infraštruktúru v regióne, a financovaný bol Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja vo výške 5 000 €.
V minulosti boli na trase osadené bezpečnostné prvky, ktoré sa však časom opotrebovali a prestali plniť svoju funkciu. Úsek tak zostal prístupný len zdatnejším turistom a predstavoval zvýšené riziko úrazu. Mesto Tisovec preto zrealizovalo projekt zameraný na rekonštrukciu a doplnenie týchto prvkov s cieľom sprístupniť trasu širšej verejnosti a zvýšiť bezpečnosť návštevníkov.
V rámci projektu boli osadené nové reťazové zábradlia, istiace fixné laná, železné stupačky, bezpečnostné nášľapy, ako aj ďalšie prvky. Všetky práce boli vykonané v súlade s platnými povoleniami a súhlasmi príslušných orgánov.
„Chceli sme zvýšiť bezpečnosť a zároveň sprístupniť tento jedinečný úsek aj pre menej skúsených turistov. Veríme, že zlepšenie infraštruktúry prispeje k väčšiemu záujmu o tento výnimočný priestor a celkovo podporí cestovný ruch v Tisovci,“ uviedol zástupca mesta Tisovec Michal Stejskal, vedúci oddelenia kultúry a športu, ktoré bolo autorom projektu.
Tento rozvojový projekt bol financovaný z členského príspevku Rozvojovej agentúry BBSK vo výške 5000 €. Takáto investícia prispeje k skvalitneniu turistickej infraštruktúry a k rozšíreniu možností trávenia voľného času v Tisovci pre miestnych aj pre návštevníkov.
Podľa slov Zuzany Jóbovej z krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus „Tisovec je jednou zo vstupných brán na Muránsku planinu, naším dlhodobým cieľom je rozvíjať toto územie. Preto sme v posledných rokoch vyvinuli niekoľko aktivít, aby sme reálne prispeli k tomuto cieľu, získali sme zdroje zo schémy Plán obnovy a odolnosti SR na rozvoj cykloturistiky na území Muránskej planiny, ďalší projekt z tej istej schémy smeroval na podporu budovania imidžu destinácie, okrem toho cez schému pomoci Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja sme realizovali niekoľko projektov smerujúcich k rozvoju cestovného ruchu na tomto území. Vnímame investíciu do skvalitnenia turistickej infraštruktúry v okolí mesta Tisovec ako projekt, ktoré prispeje k ďalšiemu rozšíreniu možností a ponuky cestovného ruchu v tomto území. „
Mgr. Ján Ulický
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/297/tisovec/13017/turisticky-chodnik-na-hradovu-v-tisovci-je-po-obnove-bezpecnejsi-a-pristupnejsi#sigProGalleria3f48624918


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a