letech prešel sem do Gemera k slávnemu na ten čas prefesorovi Samuelovi Bajnok. Po dvauch letech opet sem se vrátil do Levoči a kdy sem tam pod rektorem Martinem Liedermann a výborným mužem profesorem Samuelem Fuchs tri roky strávil, prešel sem do Prešporku, kdežto sem i hnedky do convictu za beneficianiusa prijat byl. Ne dlauhé ale bylo mne tu meškani. Neb po roku a dvuch mesicuv k vuli pánu Stephan Fábrymu na ten čas rektorovi odešel sem za privatniho učitele. V. U. pána Jána Tihany ditkam na Trebušovce, kde když sem dva roky strávil vyšel sem r. 1801 do Akademii Vitemberské. Odtud když sem se vrátil po komendatii mne velmi príznivého pána Martina Liedermann rektore levočského, stal sem se informatorem u V. U. p. Keczer Miklošky vdovy v Bogdanovcoch v sl. stolici šarišskej prebývajíci. V této stolici ačprave pred tym cele neznámemu rízení Boží položilo grunt a počátek k nemu auradu kazatelskému. Pri konci roka 1804-ho vo čtvrtu nedeli adventní povolán sem od slávneho panstva cirkvi komlošskej za Prešovem ležíci, stát rečenu probu, aniž sem pres cela svátky vánočne prepušten, jedine když sem skutečne vocator prijal. Dne 3-ho jan. 1805 sem skrze Reverendisimum Samuela Nikolaj v Prešove posvecen. Za celé čtyri roky sem zustaval v teto cirkvi, potomne sem prešel do susedné cirkvi Kapy-Nemcovské. Tu ale krátke bylo konani auradu meho kazatelského. Neb po pol druhem roku, když slávna cirkev košická jak slovenská tak i uherská po tretíkráte svuj vokator mne poslala, podvolil sem se do tychto dvouch cirkví za slovenského i uherského kazatele. Uherskym sem byl dva roky, slovenskym tri roky i tri mesice. Roku 1813 mesice augusta prijal sem od slávnej tejto ratkovskej cirkvi vokator a když sem petnáctu nedeli po Sv-té Trojici sem prišel v nasledujici nedeli šestnactu dne 3-ho oktobra uveden sem do cirkvi teto skrze d. muže Paulla Valaszky cirkve jelšavské slova B. kazatele a poten čas i velebného Bratrstva gemerského seniora a samého starého vysluženeho tejto cirkvi kazatele p. Friderika Koroni, který sám složený aurad mne od oltare resignoval v prítomnosti pana faráre bystranského Samuele Fabriczy, farare sirkovského Samuele Jakobey a pána Samuele Liptai jakžto bývalého kaplana pri cirkvi tejto pod knezovaním pána Koroniho. Pritomný na ten čas byl celý dum V. U. pány de - Fay. Na ten čas v Ratkovej byl richtarem vážny muž Andreas Fakla V. richtár Georgius Tokár.“
V čom bol význam ratkovského kňaza Samuela Bradovku z pohľadu retrospektív historických v mestečku? On jediný z posledných nižšie menovaných nebol literárne činný, ale jeho pôsobenie v Ratkovej a v cirkvi bolo etablované vo veľmi zložitom období pre mestečko i cirkev. Spomeňme roky epidémie cholery, ktorá postihla i Ratkovú (r.1831), spomeňme výstavbu budovy novej cirkevnej školy (r. 1823-1824), ktorej ideovým iniciátorom bol farár Bradovka - dodnes v inej funkcii plní svoj účel. Spomeňme katastrofálny požiar so zničením celého mestečka i chrámu v r. 1827 s nesmiernou námahou organizačným zainteresovaním počas rekonštrukcie (publikovali sme na stránke Maj Gemer v článku „Z histórie starej Ratkovej - pristavenie sa v predminulom storočí“ M. Ď.). Nezabudnime na jeho významnú pastorizačnú činnosť, ktorá roky pretrvávala v tradíciách pripomínania od predkov k potomkom. Zostali po ňom latinské historicky zaujímavé nápisy na cirkevných objektoch - na škole i v chráme na kazateľnici. (Písali sme o nich na stránkach Maj Gemer v článku „Priblížme si staré latinské nápisy z Ratkovej a ich osudy“ M. Ď.) Zachoval sa jeho 200 ročný „vokátor“ od mestečka a cirkvi ratkovskej. Evidoval funkcionárov mestečka (richtárov, vicerichtárov) za jeho pôsobenia v Ratkovej a taktiež zaznamenal menný zoznam učiteľov na cirkevnej ratkovskej škole v čase jeho účinkovania. Azda i v takejto forme sa podieľal farár Samuel Bradovka podielom nezanedbateľným na histórii Ratkovej, ktorá bola jeho kultúrno-cirkevným zázemím v regióne Gemera.
Zaoberali sme sa posledným zo štvorice ratkovských slova božieho kazateľov, o ktorých sa zachovali kusé, alebo rozsiahlejšie fragmenty o nich i o ich účinkovaní vo vtedajšom mestečku od nich samých i od iných neznámych „autorov“ - i zo spomienok uchovaných tradíciou - o Ondrejovi Šmálovi, Michalovi Sinovicovi, Fridrichovi Koronim, Samuelovi Bradovkovi - v retrospektíve tristoročného kontinuálneho obdobia demonštrujúceho okrem iného vzájomnú spoluprácu cirkvi i mestečka. V politickej klíme následné obdobie po r. 1848 i v mestečku i cirkvi sa nieslo v úplne inom ovzduší, inej účasti aktérov, tak cirkevných autorít ako i vtedajších predstaviteľov mestečka.
Miroslav Ďurinda
Košice, 1.3.2014
Rukopis Samuela Bradovku - životopis

































Ak sme vychádzali z určitých premís pri zohľadňovaní historických faktov a opierali sa predovšetkým o autenticitu útržkov zachovaných dokumentov či poznámok, pokúsime sa doplniť obdobie od pôsobenia farára Ondreja Šmála cez farárov pôsobiacich kedysi v tomto mestečku - Ratkovej (Michala Sinovica, Fridricha Koroniho) kňazom Samuelom Bradovkom (1774-1848). Toto obdobie pôsobenia spomínaných kňazov má svoje charakteristiká (o ktorých sme sa už zmienili) - končí sa práve posledným spomenutým. V kontexte historických udalostí v mestečku i na cirkevnom poli sa blížime k obdobu obrodeneckému, ktorého charakteristika bude témou iného ďalšieho textu. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a