pozvala za slova božieho kazateľa. Text pozývacieho listu „vocator“ písaného švabachom v slovakizovanej bibličtine prikladám v kópii a súčasne v prepise z dosť ťažko prekladateľného originálu:
Pozývací list (vocator) mestečka Ratkovej a cirkvi ratkovskej pre farára Fridricha Koroniho zo dňa 28. mája 1775:
Admodum Reverende Domine nec non Clarissime Vir Pater in Christo Jesu nobis debito kultu prosequende - Mimoriadne ctihodný, navyše vzdelaný muž, nami v mene Otca v Kristu Ježišovi žiadaný k bohoslužbe. (Vo voľnejšom preklade z latinčiny M. Ď.)
V jakovem losu sirobilem táto cirkev ratkovská i z jeji dcérami skrze odchod dvojíctihodního pána Michaele Sinovica by zustávala beze vší pochyby známo bude vaši dvojctihodnosti. Ponevadž pak božské rízení jest, aby cirkvi meli porádných svich učiteluv, slova božiho kazateluv a služebníkuv. My, když sme s pomoci pána Boha strany tejto veci svaté radu drželi obrátili sme naše predsevzetí na osobu vaše dvojictihodnosti totižto Fridricha Coroniho jakožto muže všelijak skúseného a jak slova božímu nás vyučovati, tak též kresťanským životem svím poslucháču svich vzdelávati dostatočného a podle rozvážení takového vyvolili sme jednomístne obecne beze všeckého odporovani a dalšiho prubovaní Vaši dvojictihodnost za našeho cirkvi tejto ratkovskej učitele a kazatele slova božiho. Na dosvedčení toho vyvolení skrze list tento povolávame Vaši dvojictihodnost za našeho duchovného pastíre slibujíce poslušnost jak k slovu božímu a velebným svátostem prokazovati, tak tež slušnú poctivostí Vaši dvojictihodnost predcházeti a sporadane dúchodky a plat ochotne odevzdávati. Pritom zavazujeme sa i na to, že osobu Vaši dvojictihodnosti, áno i milých domácich včas potreby brániti a zastávati nezameškáme.
Hisce providentie Dei Paterne Dignitatem Vestram comendatam bene valere animitus exoptamus. Datum in Oppido Rattko Anno 1775. Die 28. Mensis Maij. – Otvárame, posielame s pozdravom v Bohu Otcu v dôstojnej úcte k Vám túžobne v duši očakávajúci. (Vo voľnejšom preklade z latinčiny M. Ď.)
Na druhej strane „Pozývacieho listu“ sú enumerované povinnosti mesta a cirkvi voči farárovi v 15-tich špecifikovaných bodoch, ktoré som tiež z titulu beprostrednejšieho pochopenia textu prekladal zo švabachom písaného textu:
Duchodek a plat pána faráre ratkovskího podle protokolu bratrstva duchovního a vizitácii tam sepsaných vzat jest do porádku nasledujícim spúsobem:
-
1) Jeden každý gazda majíci vlastný dúm spolu s temi, kterí jsú na jednom chlebe povinný jest taky do roku 16 turákov jako v matke tak i v dcérach, želari pak vtedy v čích domích bydlíci 16, vdovy po 8 penezi. Jestli ale jeden dúm jednostejne držia dvaja neb traja a jsú tak mluvíc osobníci jedenkaždý z nich povinný jest platit 32 peneze, všichni pak osobnice jak ve matke ,tak i v v dcérach po merke pšenice. - 2) Každý osobník buď to svuj dum majíce, buďto želari v cizim dome bydlíci jednoho kohúta aneb 6 penezi.
- 3) Matka prez celý rok i s dcérami 50 fúruv dreva má obyčej dávati.
- 4) Masari jakožto v matke kolikokoli nalézaji sa v cechu povini každoročne dodat pánu fararovi dva centi hoveziho masa. V tom pak aby nebyl nedostatek richtári mesta povinní jsu starost mat.
- 5) Obyčejné a obecné ofery zachovávaji sa. Na den narození Sv. Krista Pána, druhá na fašangy, tretí na vystúpení vyzdvižení Krista Pána, čtvrtá na den zeslaní Ducha Sv. z kteréžto ofer šestá částka poradaná pánu rechtorovi.
- 6) Ofera novoročná prislúcha samému pánu farárovi.
- 7) Caliscatie na každú výročitú slávnost tak v matke ako i v dcérach v každem dome prinejmene tri penize.
- 8) Spovedlníci pri užívaní večere páne obyčejne oferu skladajú, z k terej sporadana jest rechtorovi šestá část místo prisluhujícich oblátek.
- 9) Pri krste ditete dáva sa 18 penezi ofera pak pánu rechtorovi prislúcha.
- 10) pri uvozování postelkini dáva sa po 30 penezi.
-
11) Uprostred cirkvi zustávajíci a do stavu manželského vstupujíci od hláškami a sobášu dáva sa po 16 turákov. Prespolní pak od prevolávaní a sobášu jak se muže pán farár ale však skromne zrovnat mezi tím i obyčejná ofera pri sobáši se vykonáva. Dokladaje i to, kterí od jinud prijdu a v cirkvi se osadia i oženia, prevolávaní a sobáš se zachováva jako domacich. Pri sobášu pak dáva mladoženich jednu pečenu a jeden koláč. - 12) Pri vyvozovaní mladej nevesty dáva se 36 penezi, pečenu, koláč a ofera s prítomnými osobami.
- 13) Od pohrbovaní mrtvého, kterému žádají s kázaním dáva se jeden zlatý. Za lectiy, modlitby a spev, dávají se 24 turáky, z kterých vycházi pánu rechtorovi za šest takoví turáko osem. Jestli ale vdovka taková umíra, která po sebe žádnych dítek nezanecháva prátele její dávají od pohrbovaní vankuš a plachtu.
- 14) Role farské 1-na Na Drahách, 2-hou Na záhumní vyše pastírni, 3-ja Pod skladom na Rovienky, 4-tá v Lúšku od potočka do brezinky, 5-te vukol Melichove stráni Za Glajnikom nesúci až do hlbani a jarku, 6-ta Brázda. Lúky, pak zahrada pri studnici tak rečeno kňazové kosáca sa s brázdami, 2-há lúka v Hlbokom, 3-ja Za Glajnikom rečená pri Falubovské. Které role a lúky posluchači zvykli obrábat, jako tež vúkol fary potrebné budostavy opatrovat i záhrady dve matka s dcérami obrábat.
- 15) Z Hámra vyše Ploského obyčejný arendens, který záleží v jednom cente železa. Pri spovídaní nemocného lásku patronsku, jak tež i od modlení v chráme láska obyčejná.
Vokátor je podpísaný zemepánmi, feudálnými vlastníkmi prevažnej časti mestečka Ratkovej Adamom a Štefanom Draškóczym (barón) opatrené erbom vo voskovej pečati, podpísaný gemerským seniorom Johanesom Ruffinim, vrchnosťou mesta - richtárom Georgiusom Almassim, vicerichtárom Štefanom Koreňom, prísažnými mesta Joanesom Csitelíkom, Andreasom Černokom, Andrasom Lassanom, Andreasom Olochom. A celá cirkev ratkovská i spolu s dcérami.
Miroslav Ďurinda
Košice, 26.1.2014
(V prílohe kópia pozývacieho listu (vokátor), originál v archíve autora M. Ď.)

































Doplňujúce poznámky k staršej ratkovskej cirkevnej histórii - z obdobia pôsobenia farára Fridricha Koroniho, Michala Sinovica a Samuela Bradovku z archívných dokumentov (I. časť). 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a