básnik Daniel Bachát – Miloslav Dumný, maliar Samuel Beláni a botanička a aktivistka ženského hnutia Izabela Textorisová, ktorým bola venovaná aj literárno-hudobná kompozícia. Pripomenuli sme si 105. výročie smrti Daniela Bacháta, 161. výročie úmrtia Samuela Belániho a 145. výročie narodenia Izabely Textorisovej.
Liturgovali: ThDr. Jerguš Olejár, senior gemerského seniorátu, Mgr. Dušan Pavel Hrivnák, konsenior gemerského seniorátu, Mgr. Ing. Danica Hudecová, zborová farárka z Revúcej a Mgr. Adriana Hrivnáková, administrátorka ratkovského cirkevného zboru a Mgr. Hilda Guláčiová-Fabuľová.
Ratkovských slávnostných služieb Božích sa zúčastnili početní prítomní a aj 14-členná delegácia Slovenského evanjelického cirkevného zboru z Budapešti, ktorý viedla farárka Mgr. Hilda Guláčiová-Fabuľová a dozorca Gregor Papuček.
Po skončení služieb Božích prítomní prostredníctvom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti mali možnosť preniesť sa do 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, aby sa zoznámili so slávnymi ratkovskými rodákmi: evanjelickým biskupom, básnikom, dramatikom, publicistom Danielom Bachátom píšucim pod pseudonymom Miloslav Dumný, maliarom Samuelom Belánim a botaničkou Izabelou Textorisovou, ktorá sa venovala aj hvezdárstvu, mineralógii, speleológii a zbierala tiež dialektologický materiál.
Prostredníctvom
literárno-hudobnej kompozície sa zúčastnení oboznámili so životom a dielom týchto významných ratkovských rodákov. V podaní doc. Juraja Sarvaša, bývalého člena Slovenského národného divadla v Bratislave mali možnosť si vypočuť báseň D. Bacháta – M. Dumného Moje rodisko, v ktorej ospieval krásu svojho rodného kraja. Zaznela tiež báseň: My sme národ miliónový, ktorú venoval svojmu národu, ktorý z hĺbky duše miloval. Okrem básní D. Bacháta – M. Dumného v podaní J. Sarvaša zazneli verše Pavla Országha Hviezdoslava, Jána Smreka, Mikuláša Kováča a premiérovo báseň ratkovského rodáka MUDr. Miroslava Ďurindu: Zvolanie zvnútra, ktorou sa prihovoril k svojim rodákom.
Autorom scenára, režisérom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti bol doc. Juraj Sarvaš, ktorý bol aj hlavným účinkujúcim. Majstrovi J. Sarvašovi vynikajúco sekundovali študentky herectva Mária Olejníková a Monika Smolková, ktoré hovorené slovo „prerušovali“ nádherným dvojhlasným spevom. Krásne hudobné tóny na „trošku“ rozladenom organe, ktorý väčšiu časť roka oddychuje, vyčaril prof. Belo Riečan, ktorého vynikajúco na trúbke sprevádzal významný džezový hudobník Jozef Karvaš. Keď sa ratkovským kostolom vznášali tóny organu a trúbky v podaní dvoch hudobných majstrov, mnohým prítomným od hlbokého dojatia sa do očí „tlačili“ slzy, ktoré bolo len ťažko ovládnuť. 
Cieľom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti (pre ktorúpodklady pre umelecký scenár vypracovala PhDr. Daniela Baranová, PhD.) bolo oživiť cirkevný, ale aj spoločenský život v ratkovskom regióne, ktorému sa pozornosť nevenovala najmenej 60 rokov. Tento fakt spôsobil, že ľudia žijúci v ratkovskom kraji sú skeptickí, pesimistickí a niektorí dokonca už až apatickí.
Po skončení literárno-hudobnej kompozície sa jej účastníci z interiéru evanjelického kostola presunuli do jeho exteriéru, aby emeritný biskup Mgr. Ján Midriak spolu so starostom obce Ratková Milanom Faklom odhalili pamätnú tabuľu Samuelovi Belánimu a Izabele Textorisovej. Pamätná tabuľa sa mohla realizovať vďaka štedrému sponzorovi Ing. Danielovi Janšovi. V týchto priestoroch sa k prítomným prihovorila budapeštianska pani farárka H. Guláčiová-Fabuľová, starosta obce Ratková Milan Fakla a zaznela hymnická pieseň Kto za pravdu horí.
Krásne nedeľné chvíle venované ratkovským rodákom prítomní zakončili na miestnom cintoríne, kde hold vzdali bývalým ratkovským evanjelickým duchovným a zároveň si sľúbili, že na budúci rok v tretiu júnovú nedeľu v roku 2012 sa opäť stretnú a budú na nich spomínať. Stretnutie na cintoríne ukončila vrúcna modlitba gemerského seniora ThDr. Jerguša Olejára.
PhDr. Daniela Baranová PhD
Fotografie: Karol Žigo a Marta Mikitová
{gallery}obsah/ratkova/trojicne{/gallery}
RATKOVSKÉ SLÁVNOSTI OBJEKTÍVOM MARTY MIKITOVEJ
{gallery}obsah/ratkova/trojicne/2{/gallery}
nedeľa, 26 jún 2011 16:47
Na Trojičnú nedeľu v Ratkovej odhalili pamätnú tabuľu Samuelovi Belánimu a Izabele Textorisovej Doporučený
Napísal(a) PhDr. Daniela Baranová PhD
Na trojičnú nedeľu 19. júna 2011 sa v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Ratkovej uskutočnili slávnostné služby Božie. Ich neoddeliteľnou súčasťou bola literárno-hudobná kompozícia: Ratkovské duchovné osobnosti. Hlavným kazateľom služieb Božích bol emeritný biskup Mgr. Ján Midriak, ktorý sa vo svojej kázni zamýšľal nad minulosťou, ale aj budúcnosťou zatiaľ „spiacej“ gemerskej obce Ratková. Ratkovú kedysi dávno právom nazývali gemerské Athény, no v súčasnosti upadá do zabudnutia. V tejto malebnej gemerskej obci svetlo sveta uzreli mnohé významné osobnosti slovenskej kultúry a vedy. Z nich do slovenskej kultúry a vedy sa najvýraznejšie zapísali evanjelický biskup,
Zverejnené v
Ratková


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a