básnik Daniel Bachát – Miloslav Dumný, maliar Samuel Beláni a botanička a aktivistka ženského hnutia Izabela Textorisová, ktorým bola venovaná aj literárno-hudobná kompozícia. Pripomenuli sme si 105. výročie smrti Daniela Bacháta, 161. výročie úmrtia Samuela Belániho a 145. výročie narodenia Izabely Textorisovej.
Liturgovali: ThDr. Jerguš Olejár, senior gemerského seniorátu, Mgr. Dušan Pavel Hrivnák, konsenior gemerského seniorátu, Mgr. Ing. Danica Hudecová, zborová farárka z Revúcej a Mgr. Adriana Hrivnáková, administrátorka ratkovského cirkevného zboru a Mgr. Hilda Guláčiová-Fabuľová.
Ratkovských slávnostných služieb Božích sa zúčastnili početní prítomní a aj 14-členná delegácia Slovenského evanjelického cirkevného zboru z Budapešti, ktorý viedla farárka Mgr. Hilda Guláčiová-Fabuľová a dozorca Gregor Papuček.
Po skončení služieb Božích prítomní prostredníctvom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti mali možnosť preniesť sa do 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, aby sa zoznámili so slávnymi ratkovskými rodákmi: evanjelickým biskupom, básnikom, dramatikom, publicistom Danielom Bachátom píšucim pod pseudonymom Miloslav Dumný, maliarom Samuelom Belánim a botaničkou Izabelou Textorisovou, ktorá sa venovala aj hvezdárstvu, mineralógii, speleológii a zbierala tiež dialektologický materiál.
Prostredníctvom
literárno-hudobnej kompozície sa zúčastnení oboznámili so životom a dielom týchto významných ratkovských rodákov. V podaní doc. Juraja Sarvaša, bývalého člena Slovenského národného divadla v Bratislave mali možnosť si vypočuť báseň D. Bacháta – M. Dumného Moje rodisko, v ktorej ospieval krásu svojho rodného kraja. Zaznela tiež báseň: My sme národ miliónový, ktorú venoval svojmu národu, ktorý z hĺbky duše miloval. Okrem básní D. Bacháta – M. Dumného v podaní J. Sarvaša zazneli verše Pavla Országha Hviezdoslava, Jána Smreka, Mikuláša Kováča a premiérovo báseň ratkovského rodáka MUDr. Miroslava Ďurindu: Zvolanie zvnútra, ktorou sa prihovoril k svojim rodákom.
Autorom scenára, režisérom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti bol doc. Juraj Sarvaš, ktorý bol aj hlavným účinkujúcim. Majstrovi J. Sarvašovi vynikajúco sekundovali študentky herectva Mária Olejníková a Monika Smolková, ktoré hovorené slovo „prerušovali“ nádherným dvojhlasným spevom. Krásne hudobné tóny na „trošku“ rozladenom organe, ktorý väčšiu časť roka oddychuje, vyčaril prof. Belo Riečan, ktorého vynikajúco na trúbke sprevádzal významný džezový hudobník Jozef Karvaš. Keď sa ratkovským kostolom vznášali tóny organu a trúbky v podaní dvoch hudobných majstrov, mnohým prítomným od hlbokého dojatia sa do očí „tlačili“ slzy, ktoré bolo len ťažko ovládnuť. 
Cieľom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti (pre ktorúpodklady pre umelecký scenár vypracovala PhDr. Daniela Baranová, PhD.) bolo oživiť cirkevný, ale aj spoločenský život v ratkovskom regióne, ktorému sa pozornosť nevenovala najmenej 60 rokov. Tento fakt spôsobil, že ľudia žijúci v ratkovskom kraji sú skeptickí, pesimistickí a niektorí dokonca už až apatickí.
Po skončení literárno-hudobnej kompozície sa jej účastníci z interiéru evanjelického kostola presunuli do jeho exteriéru, aby emeritný biskup Mgr. Ján Midriak spolu so starostom obce Ratková Milanom Faklom odhalili pamätnú tabuľu Samuelovi Belánimu a Izabele Textorisovej. Pamätná tabuľa sa mohla realizovať vďaka štedrému sponzorovi Ing. Danielovi Janšovi. V týchto priestoroch sa k prítomným prihovorila budapeštianska pani farárka H. Guláčiová-Fabuľová, starosta obce Ratková Milan Fakla a zaznela hymnická pieseň Kto za pravdu horí.
Krásne nedeľné chvíle venované ratkovským rodákom prítomní zakončili na miestnom cintoríne, kde hold vzdali bývalým ratkovským evanjelickým duchovným a zároveň si sľúbili, že na budúci rok v tretiu júnovú nedeľu v roku 2012 sa opäť stretnú a budú na nich spomínať. Stretnutie na cintoríne ukončila vrúcna modlitba gemerského seniora ThDr. Jerguša Olejára.
PhDr. Daniela Baranová PhD
Fotografie: Karol Žigo a Marta Mikitová
{gallery}obsah/ratkova/trojicne{/gallery}
RATKOVSKÉ SLÁVNOSTI OBJEKTÍVOM MARTY MIKITOVEJ
{gallery}obsah/ratkova/trojicne/2{/gallery}
nedeľa, 26 jún 2011 16:47
Na Trojičnú nedeľu v Ratkovej odhalili pamätnú tabuľu Samuelovi Belánimu a Izabele Textorisovej Doporučený
Napísal(a) PhDr. Daniela Baranová PhD
Na trojičnú nedeľu 19. júna 2011 sa v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Ratkovej uskutočnili slávnostné služby Božie. Ich neoddeliteľnou súčasťou bola literárno-hudobná kompozícia: Ratkovské duchovné osobnosti. Hlavným kazateľom služieb Božích bol emeritný biskup Mgr. Ján Midriak, ktorý sa vo svojej kázni zamýšľal nad minulosťou, ale aj budúcnosťou zatiaľ „spiacej“ gemerskej obce Ratková. Ratkovú kedysi dávno právom nazývali gemerské Athény, no v súčasnosti upadá do zabudnutia. V tejto malebnej gemerskej obci svetlo sveta uzreli mnohé významné osobnosti slovenskej kultúry a vedy. Z nich do slovenskej kultúry a vedy sa najvýraznejšie zapísali evanjelický biskup,
Zverejnené v
Ratková
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).