básnik Daniel Bachát – Miloslav Dumný, maliar Samuel Beláni a botanička a aktivistka ženského hnutia Izabela Textorisová, ktorým bola venovaná aj literárno-hudobná kompozícia. Pripomenuli sme si 105. výročie smrti Daniela Bacháta, 161. výročie úmrtia Samuela Belániho a 145. výročie narodenia Izabely Textorisovej.
Liturgovali: ThDr. Jerguš Olejár, senior gemerského seniorátu, Mgr. Dušan Pavel Hrivnák, konsenior gemerského seniorátu, Mgr. Ing. Danica Hudecová, zborová farárka z Revúcej a Mgr. Adriana Hrivnáková, administrátorka ratkovského cirkevného zboru a Mgr. Hilda Guláčiová-Fabuľová.
Ratkovských slávnostných služieb Božích sa zúčastnili početní prítomní a aj 14-členná delegácia Slovenského evanjelického cirkevného zboru z Budapešti, ktorý viedla farárka Mgr. Hilda Guláčiová-Fabuľová a dozorca Gregor Papuček.
Po skončení služieb Božích prítomní prostredníctvom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti mali možnosť preniesť sa do 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, aby sa zoznámili so slávnymi ratkovskými rodákmi: evanjelickým biskupom, básnikom, dramatikom, publicistom Danielom Bachátom píšucim pod pseudonymom Miloslav Dumný, maliarom Samuelom Belánim a botaničkou Izabelou Textorisovou, ktorá sa venovala aj hvezdárstvu, mineralógii, speleológii a zbierala tiež dialektologický materiál.
Prostredníctvom
literárno-hudobnej kompozície sa zúčastnení oboznámili so životom a dielom týchto významných ratkovských rodákov. V podaní doc. Juraja Sarvaša, bývalého člena Slovenského národného divadla v Bratislave mali možnosť si vypočuť báseň D. Bacháta – M. Dumného Moje rodisko, v ktorej ospieval krásu svojho rodného kraja. Zaznela tiež báseň: My sme národ miliónový, ktorú venoval svojmu národu, ktorý z hĺbky duše miloval. Okrem básní D. Bacháta – M. Dumného v podaní J. Sarvaša zazneli verše Pavla Országha Hviezdoslava, Jána Smreka, Mikuláša Kováča a premiérovo báseň ratkovského rodáka MUDr. Miroslava Ďurindu: Zvolanie zvnútra, ktorou sa prihovoril k svojim rodákom.
Autorom scenára, režisérom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti bol doc. Juraj Sarvaš, ktorý bol aj hlavným účinkujúcim. Majstrovi J. Sarvašovi vynikajúco sekundovali študentky herectva Mária Olejníková a Monika Smolková, ktoré hovorené slovo „prerušovali“ nádherným dvojhlasným spevom. Krásne hudobné tóny na „trošku“ rozladenom organe, ktorý väčšiu časť roka oddychuje, vyčaril prof. Belo Riečan, ktorého vynikajúco na trúbke sprevádzal významný džezový hudobník Jozef Karvaš. Keď sa ratkovským kostolom vznášali tóny organu a trúbky v podaní dvoch hudobných majstrov, mnohým prítomným od hlbokého dojatia sa do očí „tlačili“ slzy, ktoré bolo len ťažko ovládnuť. 
Cieľom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti (pre ktorúpodklady pre umelecký scenár vypracovala PhDr. Daniela Baranová, PhD.) bolo oživiť cirkevný, ale aj spoločenský život v ratkovskom regióne, ktorému sa pozornosť nevenovala najmenej 60 rokov. Tento fakt spôsobil, že ľudia žijúci v ratkovskom kraji sú skeptickí, pesimistickí a niektorí dokonca už až apatickí.
Po skončení literárno-hudobnej kompozície sa jej účastníci z interiéru evanjelického kostola presunuli do jeho exteriéru, aby emeritný biskup Mgr. Ján Midriak spolu so starostom obce Ratková Milanom Faklom odhalili pamätnú tabuľu Samuelovi Belánimu a Izabele Textorisovej. Pamätná tabuľa sa mohla realizovať vďaka štedrému sponzorovi Ing. Danielovi Janšovi. V týchto priestoroch sa k prítomným prihovorila budapeštianska pani farárka H. Guláčiová-Fabuľová, starosta obce Ratková Milan Fakla a zaznela hymnická pieseň Kto za pravdu horí.
Krásne nedeľné chvíle venované ratkovským rodákom prítomní zakončili na miestnom cintoríne, kde hold vzdali bývalým ratkovským evanjelickým duchovným a zároveň si sľúbili, že na budúci rok v tretiu júnovú nedeľu v roku 2012 sa opäť stretnú a budú na nich spomínať. Stretnutie na cintoríne ukončila vrúcna modlitba gemerského seniora ThDr. Jerguša Olejára.
PhDr. Daniela Baranová PhD
Fotografie: Karol Žigo a Marta Mikitová
{gallery}obsah/ratkova/trojicne{/gallery}
RATKOVSKÉ SLÁVNOSTI OBJEKTÍVOM MARTY MIKITOVEJ
{gallery}obsah/ratkova/trojicne/2{/gallery}
nedeľa, 26 jún 2011 16:47
Na Trojičnú nedeľu v Ratkovej odhalili pamätnú tabuľu Samuelovi Belánimu a Izabele Textorisovej Doporučený
Napísal(a) PhDr. Daniela Baranová PhD
Na trojičnú nedeľu 19. júna 2011 sa v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Ratkovej uskutočnili slávnostné služby Božie. Ich neoddeliteľnou súčasťou bola literárno-hudobná kompozícia: Ratkovské duchovné osobnosti. Hlavným kazateľom služieb Božích bol emeritný biskup Mgr. Ján Midriak, ktorý sa vo svojej kázni zamýšľal nad minulosťou, ale aj budúcnosťou zatiaľ „spiacej“ gemerskej obce Ratková. Ratkovú kedysi dávno právom nazývali gemerské Athény, no v súčasnosti upadá do zabudnutia. V tejto malebnej gemerskej obci svetlo sveta uzreli mnohé významné osobnosti slovenskej kultúry a vedy. Z nich do slovenskej kultúry a vedy sa najvýraznejšie zapísali evanjelický biskup,
Zverejnené v
Ratková
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.