Program bol ozaj bohatý. Začínal o 10. hodine bohoslužbou v evanjelickom kostole.
Ďalší program moderovala moderátorka z Gemersko-malohontského osvetového strediska z Rimavskej Soboty, ktorá veľmi vtipne dokázala bubnom a zvončekom usmerniť pozornosť účastníkov na sledovanie programu.
Ešte pred službami božími privítala predsedníčka OZ NAŠA RATKOVÁ pani Eva Petrášová všetkých účastníkov. V kostole po ukončení bohoslužny pani Magda Faklová, podpredsedníčka OZ zarecitovala báseň a manželka bývalého farára v Ratkovej pani Macková tiež všetkých pozdravila krátkym príhovorom.
Potom pri pamätníku Daniela Bacháta, ktorý sa pred 170 rokmi narodil v Ratkovej, účastníci položili veniec a zaspievali hymnickú pieseň "Kto za pravdu horí". Program pokračoval opäť vtipnou výzvou moderátorky, aby sa účastníci presunuli do kinosály Obecného úradu na kultúrny program, v ktorom vystúpil JUDr Július Farkaš, 87 ročný Ratkovčan. Spomínal na bohatý kultúrny a spoločenský život i zašlú slávu, ktorú Ratková prežívala, ako významné stredisko Gemera.
Zlatým klincom bolo vystúpenie herca Borisa Farkaša, tiež ratkovského rodáka. Predniesol veselé príhody v ratkovskom nárečí, ktoré sa kedysi dávno udiali v Ratkovej. Publikum ho dlhým potleskom odmenilo za jeho brilantné vystúpenie.
Okolo 13. hodiny sme sa všetci presunuli na nádvorie pri kostole a historickej škole, ktoré bolo pripravené na pohostenie účastníkov. Nádvorie bolo vyzdobené drevenými sochami, ktoré na mieste vyhotovil priateľ pani Petrášovej dcéry Katky, Cornelius Klacek - rodák z Vojvodiny (Srbsko). Zaujímavé bolo sledovať ako pod jeho rukami pomocou motorovej píly vznikalo umelecké dielo z pripravených dubových kmeňov. Jednu sochu, asi
Pri dobrom guláši a zákuskoch, ktoré ponúkali ratkovské ženy, sa viedli rozhovory starých priateľov, spomínajúcich na roky prežité v rodisku. Program pokračoval vystúpením spevokolu detí miestnej základnej školy a hudobnou kapelou až do 19. hodiny.
Podvečer si účastníci opäť pochutnávali na ratkovských špecialitách, ktoré si tentokrát mohli zakúpiť.
Program dňa sa končil nezvyčajnou atrakciou, kde Katka Petrášová so svojím priateľom predviedli efektnú svetelnú "šou“ s horiacimi obručami a tyčou. Všetci účastníci ich obdivovali. Večer končil ohňostrojom, čo sa hádam v Ratkovej uskutočnilo prvýkrát. Ratkovčania a aj všetci účastníci odchádzali domov plní krásnych nezabudnuteľných dojmov a spomienok.
25. august 2010
Napísal Ľudovít Bradovka,
rodák z Ratkovej
FOTOGALÉRIA Z ODHALENIA SOCHY "MAMIČKA" V RATKOVEJ
{gallery}kultura/ratkova/socha{/gallery}
{jcomments on}

































Občianske združenie "NAŠA RATKOVÁ" usporiadalo 7. augusta 2010 stretnutie ratkovských rodákov a krajanov, ktoré sa konalo v Ratkovej za hojnej účasti asi 150 záujemcov o toto, v poradí už tretie, zaujímavé podujatie. Tohtoročné bolo z doterajších najvydarenejšie aj z toho dôvodu, že bolo včas oznámené všetkým rodákom, súčasným i bývalým obyvateľom obce a i ostatným priaznivcom Ratkovej, ktorí sú roztrúsení po celom Slovensku.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a