Druhý väčší, na ktorý bili hodiny, mal na obvode Ježiša na kríži a nápis: O QUAM GLORIOSUM ET ADMIRABILE EST NOMEN TUUM DOMINE ANNO l747 - v preklade: Na slávu a obdiv Tvojho mena, Pane. V roku 1747. Na strednom a veľkom zvone boli nápisy: IN MAIOREM DEI GLORIAM CURAVITT ECCLESIA EVANGELICA RATKOVIENSIS ANNO l747 – v preklade: K oslave najvyššieho Boha dala vyhotoviť ratkovská evanjelická cirkev. Na spodnej ploche mal nápis v nemčine: MIT HILF BOTTES GABE MICH SAMUEL PREIS IN NEUSOHLE - v preklade: Nech sú poslancami ako dar od Samuela Preisa z Banskej Bystrice. Poznamenajme, že Samuel Preis bol chýrnym zvonolejárom, odlial jeden z najväčších zvonov, vážiaci Na ratkovskom cintoríne sa nachádza ešte niekoľko starých pomníkov klasicistického štýlu z obdobia prelomu rokov 1780-1800 s náznakmi veľmi zle čitateľných alebo skôr nečitateľných latinských nápisov.
Mimoriadne pekný neoklasicistický pomník vo forme liatinového odliatku patrí Jánovi Pelechovi, s veľmi dobre čitateľným sugestívno-emočným latinským textom tohto znenia: PATRII OPTIMI, VIRO HONESTISSIMO JOANI PELECH, REM COMMUNEM CASTA SUAM SAPIENTISIMA MANUS TEMPERENTI. DIEBUS ANNI l842 HUMANIS EREPTO - v preklade: Najlepšiemu otcovi, najčestnejšiemu mužovi spravujúcemu s citom spravodlivo veci obecné, vytrhnutému z ľudského života v marcových dňoch r. 1842. Dodajme, že Ján Pelech bol richtárom v tom čase mesta (oppidum) Ratkovej, ako osoba majúca všeobecnú dôveru vo funkcii v r. 1829-1831, 1835-1838. V rokoch, o ktorých sa zmieňujem patrila latinčina do kultivovanej sféry medziľudského kontaktu písomného, alebo artikulovaného. V tom období v Ratkovej existovalo nižšie latinské gymnázium, kde študovali známe osobnosti a pôsobili vzdelaní rectori (učitelia).
I cez takýto, netradičný pohľad pokúsil som nazrieť do histórie stredno-hornej časti nášho Gemera, dúfajúc, že sa nájde niekto, koho to možno osloví.
Miroslav Ďurinda

































Celkom najvšeobecnejšie povedané - zvony majú účelovú funkciu, považujú sa za hudobné nástroje. Ich oznamovacia, symbolicko-účelová funkcia je spojená hlavne s náboženským dianím, ale nielen tým. Oznamujú i iné slávnostné a vážne udalosti, smutné i veselé, dojímavé až bolestivé. Ich hlahol spojený s duchovnom dojíma, burcuje emócie. Zvony sú nespochybniteľnou súčasťou kultúrno-duchovného dedičstva každej dedinky, obce či mesta.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a