pokus, aby si takto overili svoj mechanizmus postupne deportovať aj Židov. Začalo to tým, že nakreslil čiaru po Kolíne, ktorou boli vedení Rómovia na miesto, kde ich mali naložiť na vagóny. Jedna pani sa ho pýtala, prečo to chcete robiť, keď tu Rómovia nikdy nebývali. Fakt, že táto pani vôbec ani netušila, že 400 rokov bývali Rómovia v Kolíne nad Rýnom, ho upozornil na ideu vrátiť naspäť ich mená, pretože to zlo, čo sa dialo, bolo vzdialené v Osvienčine, v Treblinke, aj inde, stovky kilometrov ďaleko, ale

priamo na mieste nebola o tom žiadna zmienka. Z toho vznikol nápad, priamo na uliciach mesta, kde sa tieto zločiny odohrali vždy tých ľudí pripomínať. A keďže väčšina majiteľov by nesúhlasila s umiestnením pripomienkových tabulí na steny domov, tak sa rozhodol umiestniť ich do dlažby. Dnes máme 48 tisíc kameňov v 18 krajinách Európy. A každým dňom pribúdajú nové a nové. Potom, ako tento projekt vymyslel, rozprával sa s kolínskym rabínom a opýtal sa, čo si myslí o myšlienke umiestniť kamene do dlažby. Rabínovi sa to páčilo a dokonca to potvrdil citátom z talmudu, ktorý hovorí, že až vtedy, keď sa zabudne na meno človeka, až vtedy sa na človeka zabudne. Preto si Gunter povedal, že tie mená donesie naspäť.
Kamene umelecky a nevtieravo pripomínajú obete nacistov a holokaustu. Podobné kamene do dlažieb pribudli už aj v Banskej Bystrici a v Lučenci. Na Slovensku začali spomienkové kamene ukladať v Banskej Bystrici, kde sa táto udalosť zopakovala vo vyššie spomínaný deň už po tretí raz. V meste pod Urpínom je tak uložených už deväť Stolpersteinov na piatich miestach. Na Slovensku je 44 kameňov v deviatich mestách a obciach.
Z Ratkovej bolo počas druhej svetovej vojny deportovaných 80 Židov. Zachrániť sa podarilo iba dvom. Ostatní zahynuli v koncentračnom tábore Treblinka. V Ratkovej si takto pripomenuli miestneho obyvateľa Ľudovíta Grünfelda, ktorý sa narodil v roku 1890. Jeho odvliekli 15. mája a 24. júna 1942 zomrel v Treblinke. Pán Grünfeld predával v obci textil, no najmä bol ochotný vždy pomáhať. V čase krízy svoj tovar predával nielen za peniaze, ale napríklad aj za protislužby. Keď však začala nastupovať arizácia, zachoval sa tak, že svoju knihu dlžníkov radšej spálil. Tým zariadil to, že arizátor, ktorý sa dostane k jeho majetku, nebude môcť od miestnych obyvateľov v jeho mene nič vymáhať.
MG-OD
Foto: J.S.

































V Ratkovej na strednom Gemeri 18. septembra 2014 uložili do chodníka na námestí pamätný kameň Stolperstein, ktorý bude natrvalo pripomínať pamiatku občana obce, ktorý sa nevrátil z koncentračného tábora v II. svetovej vojne. Bol ním aj Ľudovít Grünfeld, ktorý s 80 Ratkovčanmi v roku 1942 bol deportovaný do Treblinky, odkiaľ sa už nevrátil.
"Začalo to v roku 1940, keď ma inšpirovalo deportovanie rómskych občanov v Nemecku v Kolíne nad Rýnom, čo bolo pre nacistov, akýsi testovací
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a