ARAM HANC QUAM POST FUNESTAM SACRAE HUIUS AEDIS EVANGELICAE COMBUSTIONEM PROPRIIS SUMTIBUS ERIGERE INCHOAUERAT GEN. MATHIAS BALCZER, ALIAS GALLI, ET MENZE XBRI AN. 1695. VIDUA EIUSDEM JUDITHA BUBENKII CONTINUARI CURAVERAT, PROPTER VETUSTATEM. MATER, ECCLESIA EVANG. RATKOVIENSIS, PROPRIIS EXPENSIS DEO PROPITIO RENOVAVIT MENSE MAJO AN. I753.
(Vo voľnom preklade: Tento oltár, ktorý po hroznom požiari chrámu bol zničený dala postaviť s veľkým nákladom rodina Balczer inak Galli, a vdova Judita Bubenková aj po smrti manžela v októbri 1695 počas staroby až do smrti ho nepretržite opatrovala. Ratkovská evanjelická matkocirkev zaslúžene oceňuje túto jej pozornosť a do Božej náklonnosti ju odovzdáva v mesiaci máji r. 1753.)
Na kazateľnici bol tento nápis:
CONSERVA HANC CATHEDRAM PETIMUS TE MAGNE JEHOVA QUAM TIBI SACRAVIT DRASKOCZIANA DOMUS. ANNO QUO IN RATKO ERAT SACRIS ANDREAS SCHMAL.
(V preklade: Všemohúci Bože, uchovaj nám tento chrám, v ktorom Teba svätí rodina Draškociova.) Autorom latinských textov bol historik - farár Andrej Šmál (Schmal).
Za organom v novovybudovanom chráme v pevnej omietke bol latinsky nápis, ktorého text presne nepoznáme, len to sa vie, že obsahoval meno vtedajšieho farára MICHALA KEVICKÉHO, rektora ratkovskej školy JOHANESA HODIKIUSA a richtára PAVLA HAVAŠA, bol určený na pamiatku potomkom, že menovaní sa hlavne zaslúžili o znovu výstavbu kostola. Po ďalšom zničujúcom požiari v r. 1827, nebol tento nápis viac obnovený.
Po generálnej údržbe - oprave chrámu v r. 1794 dal vtedajší farár Fridrich Koroni (Coroni) vyhotoviť na kostolnom múre nápis tohto znenia:
SACRAE HUIUS RATKOVIENSIS OLIM HUSITICAE AEDIS RENOVATTE QUO ANNO FIEBAT.
(V preklade: V tomto renovovanom ratkovskom chráme dávne husitské múry sa skrývajú.)
Po ďalšom zničujúcom požiari mestečka Ratkovej v r. 1827 až na pevné múry bol celý chrám opäť zničený.
Po znovu vybudovaní bol na kazateľnici podľa návrhu vtedajšieho farára Samuela Bradovku umiestnený nápis, ktorý je tam dodnes: DEO AUXILIANTE ECCLESIA CURIS COLLUCTANTE HANC CATHEDRAM POST FATALE INCENDIUM COETUS FULLONUM FIERI CURAVIT MDCCCXXX SUB MINISTERIO SAMUELIS BRADOVKA.
(Vo voľnom preklade: S Božou pomocou cirkev po osudovej udalosti spôsobenej ohňom chrám znovu vybudovala v r. 1830 počas úradovania farára Samuela Bradovku.)
Zvonku na múre kostola (z východnej strany) sa nachádza tento latinský nápis:
SACRA HAEC AEDES ANTEA HUSITICA FURORE IGNIS EX TOTO BIS DESOLATA A ZELOSIS EVANGELII ECCLESIS RATKOVIAE VIVENTIBUS NUNC QUOQUE TALITER RENOVATA EXTAT.
(V preklade: Tieto staré múry predtým husitské, hnevom ohňa boli úplne zničené, úsilím evanjelickej ratkovskej cirkvi vstali opravené, aby dlho mohli žiť.)
Prvá ratkovská škola bola postavená okolo r. 1600, druhá r. 1725. Na drevenej hrade tejto školy bol nápis:
HIS MUNDI TRUX VIS NIL AVE STIGIS IRA NOCEBIT
QUOS JESU AETHERIUS SERVAT AB AXE FAVOR
Na budove bývalej cirkevnej školy (poschodovej), postavenej v r. 1824 dal vtedajší ratkovský farár Samuel Bradovka umiestniť tento nápis:
ZELO ET INDUSTRIA RATKOVIENSIUM HAE SCHOLAE SUNT ERECTAE.
(Vo voľnom preklade: Úsilím a k povzneseniu Ratkovčanov tieto školy boli postavené.)
Poznámka autora: posledne popisovaná škola ako cirkevná plnila svoju úlohu až do r. 1948 -sám som v nej absolvoval prvé štyri triedy v r. 1938 – 1941.
V Ratkovej sú ešte iné latinské nápisy, tieto však považujem nad rámec aktuálnej témy.
Košice, 8.1.2011
MUDr. Miroslav Ďurinda

































S latinskými nápismi, citátmi, záznamami, sentenciami atď. sa dnes stretávame už len sporadicky. Najčastejšie sa nachádzali na cirkevných objektoch, cintorínoch, zvonoch alebo iných cirkevných artefaktoch (kalichy). Dnes ich vnímame skôr v historickom kontexte zašlých čias, i keď si zaslúžia pozornosť kultivovaného súčasníka.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a