ARAM HANC QUAM POST FUNESTAM SACRAE HUIUS AEDIS EVANGELICAE COMBUSTIONEM PROPRIIS SUMTIBUS ERIGERE INCHOAUERAT GEN. MATHIAS BALCZER, ALIAS GALLI, ET MENZE XBRI AN. 1695. VIDUA EIUSDEM JUDITHA BUBENKII CONTINUARI CURAVERAT, PROPTER VETUSTATEM. MATER, ECCLESIA EVANG. RATKOVIENSIS, PROPRIIS EXPENSIS DEO PROPITIO RENOVAVIT MENSE MAJO AN. I753.
(Vo voľnom preklade: Tento oltár, ktorý po hroznom požiari chrámu bol zničený dala postaviť s veľkým nákladom rodina Balczer inak Galli, a vdova Judita Bubenková aj po smrti manžela v októbri 1695 počas staroby až do smrti ho nepretržite opatrovala. Ratkovská evanjelická matkocirkev zaslúžene oceňuje túto jej pozornosť a do Božej náklonnosti ju odovzdáva v mesiaci máji r. 1753.)
Na kazateľnici bol tento nápis:
CONSERVA HANC CATHEDRAM PETIMUS TE MAGNE JEHOVA QUAM TIBI SACRAVIT DRASKOCZIANA DOMUS. ANNO QUO IN RATKO ERAT SACRIS ANDREAS SCHMAL.
(V preklade: Všemohúci Bože, uchovaj nám tento chrám, v ktorom Teba svätí rodina Draškociova.) Autorom latinských textov bol historik - farár Andrej Šmál (Schmal).
Za organom v novovybudovanom chráme v pevnej omietke bol latinsky nápis, ktorého text presne nepoznáme, len to sa vie, že obsahoval meno vtedajšieho farára MICHALA KEVICKÉHO, rektora ratkovskej školy JOHANESA HODIKIUSA a richtára PAVLA HAVAŠA, bol určený na pamiatku potomkom, že menovaní sa hlavne zaslúžili o znovu výstavbu kostola. Po ďalšom zničujúcom požiari v r. 1827, nebol tento nápis viac obnovený.
Po generálnej údržbe - oprave chrámu v r. 1794 dal vtedajší farár Fridrich Koroni (Coroni) vyhotoviť na kostolnom múre nápis tohto znenia:
SACRAE HUIUS RATKOVIENSIS OLIM HUSITICAE AEDIS RENOVATTE QUO ANNO FIEBAT.
(V preklade: V tomto renovovanom ratkovskom chráme dávne husitské múry sa skrývajú.)
Po ďalšom zničujúcom požiari mestečka Ratkovej v r. 1827 až na pevné múry bol celý chrám opäť zničený.
Po znovu vybudovaní bol na kazateľnici podľa návrhu vtedajšieho farára Samuela Bradovku umiestnený nápis, ktorý je tam dodnes: DEO AUXILIANTE ECCLESIA CURIS COLLUCTANTE HANC CATHEDRAM POST FATALE INCENDIUM COETUS FULLONUM FIERI CURAVIT MDCCCXXX SUB MINISTERIO SAMUELIS BRADOVKA.
(Vo voľnom preklade: S Božou pomocou cirkev po osudovej udalosti spôsobenej ohňom chrám znovu vybudovala v r. 1830 počas úradovania farára Samuela Bradovku.)
Zvonku na múre kostola (z východnej strany) sa nachádza tento latinský nápis:
SACRA HAEC AEDES ANTEA HUSITICA FURORE IGNIS EX TOTO BIS DESOLATA A ZELOSIS EVANGELII ECCLESIS RATKOVIAE VIVENTIBUS NUNC QUOQUE TALITER RENOVATA EXTAT.
(V preklade: Tieto staré múry predtým husitské, hnevom ohňa boli úplne zničené, úsilím evanjelickej ratkovskej cirkvi vstali opravené, aby dlho mohli žiť.)
Prvá ratkovská škola bola postavená okolo r. 1600, druhá r. 1725. Na drevenej hrade tejto školy bol nápis:
HIS MUNDI TRUX VIS NIL AVE STIGIS IRA NOCEBIT
QUOS JESU AETHERIUS SERVAT AB AXE FAVOR
Na budove bývalej cirkevnej školy (poschodovej), postavenej v r. 1824 dal vtedajší ratkovský farár Samuel Bradovka umiestniť tento nápis:
ZELO ET INDUSTRIA RATKOVIENSIUM HAE SCHOLAE SUNT ERECTAE.
(Vo voľnom preklade: Úsilím a k povzneseniu Ratkovčanov tieto školy boli postavené.)
Poznámka autora: posledne popisovaná škola ako cirkevná plnila svoju úlohu až do r. 1948 -sám som v nej absolvoval prvé štyri triedy v r. 1938 – 1941.
V Ratkovej sú ešte iné latinské nápisy, tieto však považujem nad rámec aktuálnej témy.
Košice, 8.1.2011
MUDr. Miroslav Ďurinda


































S latinskými nápismi, citátmi, záznamami, sentenciami atď. sa dnes stretávame už len sporadicky. Najčastejšie sa nachádzali na cirkevných objektoch, cintorínoch, zvonoch alebo iných cirkevných artefaktoch (kalichy). Dnes ich vnímame skôr v historickom kontexte zašlých čias, i keď si zaslúžia pozornosť kultivovaného súčasníka.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-