Ratkovského Rozvažujúce Pominutedlnost života nášho a Nejvíce a Predne jíž v Kristu Zesnulého Muže Majtan Andráše Dítky osiralé starajíce se o ne s Pomoci Boží s Poručeným Vetším a Rady meskej všetkej.
l. Sporadani Príbitku a všeckych veci k nemu Prisluchajicich tak ano tež i k Remeslu jejich Prináležejici a k zachovaní k dobrému tim ditkam chceme
2. Strany kelčíku po nem zustalého podle jisté sumy s poradkem kterým vysvetlené zustava sirotskych penezi suma Numero Tristo zlatých ponáša.
Toto pekné sporadaní stalo se v príbitku meském za času P. Rychtarstva na ten čas Judex primus Michael Benko. Vicejurens Georius Havasi a Pritomnoti jinich statečných a važnich Lidi.“
Uvedený dokument, ktorého kópiu nižšie prezentujem, nebol podpísaný a asi ako nedokonalý nepotvrdený bez pečiatky, preškrtnutý. Nevieme z akých príčin, ale zaujal ma celý myšlienkový kontext dokumentu, v ktorom pred temer tristo rokmi v hlbokom feudalizme dojíma empatická starostlivosť k pozostalým sirotám, sociálny postoj magistrátu je obdivuhodný a i pre našu modernú dobu zaslúži si punc oceniteľnej dôstojnosti.
Magistrát úradoval v jazyku obyvateľstvu zrozumiteľnom v etnicky slovenskom prostredí.
Zaujme azda i relácia zostatku finančnej hotovosti pre siroty - 300 zlatých, čo na tú dobu bola veľká sumu. Pre porovnanie uvádzam: Asi o 40 rokov neskôr, v roku 1785 za richtárstva Johanesa Ďurindu a vicerichtára Martinusa Falubu bola postavená terajšia mohutná kostolná veža na východnej strane kostola, ktorá stála cirkev 2000 zlatých. Veža bola postavená v priebehu poldruha roka. Pozostalosť sirôt ratkovského remeselníka v zlatých bola na tú dobu veľká a hovorí o prosperujúcom období ratkovských remeselníkov za feudalizmu začiatkom l8. storočia.
Miroslav Ďurinda
Košice, február 2012
{jcomments on}

































Starý dokumentmôžezaujať čitateľa kultivovanými myšlienkami, ktoré obsahuje vzhľadom na dobu svojho vzniku – skoro pred tristo rokmi. Zaujal ma, i keď bol dosť zle čitateľný, poznačený ubehnutými rokmi, písaný švabachom so slovakizovanými prvkami, ako sa vtedy písalo v slovenskom, hlavne v evanjelickom prostredí. Je skôr zaujímavý než dôležitý, ale vnímavý čitateľ si domyslí a azda ohodnotí oboje charakteristiky, ktoré som si nepredpojatý dovolil. Uvediem ho v dobovom „gramatickom slohu“, dúfajúc, že mu budú rozumieť návštevníci stránky Maj Gemer.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a