Riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatica Halková privítala zúčastnených hostí a deti Základnej školy v Plešivci. Pán Štefan Gerža predniesol báseň „Milujem túto zem“. V príhovore potom predseda OblV SZPB v Rožňave Ing. Norbert Lacko prítomným pripomenul prečo sme sa tu stretli. Upozornil na to, že v roku 1848 bolo najvýznamnejšou európskou udalosťou povstanie, ktoré vypuklo v septembri ako dôsledok nahromadených neriešených národných a sociálnych požiadaviek. V marci 1848 boli predložené Uhorskému snemu požiadavky: zrušenie poddanstva, zrušenie deviatku a desiatku, sloboda tlače, zrušenie cenzúry, rozšírenie volebného práva, zavedenie štátneho súdnictva, vytvorenie nezávislej uhorskej vlády. Slovenský radikálny demokratizmus mal svoje domáce i zahraničné korene. Jeho intenzita pred revolúciou bola podporovaná poľskými povstaniami a pod ich vplyvom u Jána Francisciho radikálny demokratizmus prerástol v revolučný.
Ján Francisci už v Jednote objasňoval jej členom revolúciu ako svetovú katastrofu, po ktorej zavládne rovnosť a bratstvo. U Jána Francisciho revolučnosť vrcholí v spise Zrkadlo pre ľud slovenský. Francisci, Daxner a Kráľ očakávali od revolúcie ďalekosiahlejšie spoločenské zmeny, napr. zrušenie poddanských záväzkov, republikánske zriadenie a rozdelenie panskej pôdy roľníkom bez náhrady. Revolúciou sa mala vyriešiť aj národnostná otázka. Po zverejnení Marcových zákonov v Rimavskej Sobote sa slovenskí národovci dohodli na celonárodnej slovenskej porade. Porada sa uskutočnila 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši. Predsedom bol M. M. Hodža. Z Prahy sa vrátil Štúr, ktorý sa porady tiež zúčastnil. Francisci a Daxner spísali prvý ucelený národno-politický program v dejinách slovenského národa - Žiadosti slovenského národa. Prvý politický orgán v dejinách Slovenska vznikol 16.9.1848 pod názvom Slovenská národná rada. Prvý zbor slovenských dobrovoľníkov 18.9.1848 obsadil Myjavu. Štúr v Myjave predniesol prejav, v ktorom vypovedal poslušnosť uhorskej vláde a vyhlásil autonómiu Slovenska. Cieľom bolo spojiť sa s ostatnými časťami Slovenska a zorganizovať celonárodné povstanie. Podarilo sa im však obsadiť len najbližšie oblasti.http://www.streetview.cz/sv/Plesivec/Ján Francisci vo Vlastnom životopise spomína na tieto udalosti takto: „Náhly súd bol vymenovaný. 2. novembra večer, predo dňom, v ktorý mal už zasadnúť náhly súd, sklepal som veršíky „Traja sokoli“ (Hoj, traja sokoli! či vám žiaľ za svetom? / Za svetom nie, ale za slobodným letom... Hoj, traja sokoli! kto pomstí smrť vašu? / Svedomie a pán boh, čo zná krivdu našu), ktoré doplnil Štefan Daxner slohou: Hoj, traja sokoli, či váš hrob hlboký? / Nie je tak hlboký, ako je vysoký. Náhly súd účinkoval tretieho novembra a v nasledujúcich dňoch. Dňa 6. novembra mala byť sčiastky očakávaná, sčiastky s ustrnutím obávaná exekúcia štatariálneho výroku. Hneď po obede náhly súd doplnený bol na riadny stoličný súd, sedriu, v ktorom nás päťadvadsiatich odsúdili na rozličné ťažšie i ľahšie tresty. Mňa s Daxnerom odsúdili každého na dva roky a tristo šesťdesiat dní samotného väzenia, Michala Bakulínyho na dva roky. V nasledujúci deň na svitaní, keď sa brieždilo, vysadili nás troch, mňa, Daxnera a Bakulínyho, v reťaziach na vozy pod strážou sobotských gardistov i pod vedením komisára bezpečnosti a do Pešti dorazili okolo polnoci... Keď si tak rozmýšľam, čo sa veľmi často stáva - o našom uväznení, zavše nevdojak naplní sa mi srdce nekonečnou povďačnosťou naproti milostivému riadeniu božiemu a obdivovaním jeho nevyspytateľných ciest. Také bolo menovite prehratie bitky pri Schwechate 30. októbra súčasné s naším súdením. Ale i ľudskej, už či schválnej a vypočítavej, a či len náhodilej - ťažko rozhodnúť - šetrnosti znamenia vidím v tom, že Fáy upravil nás do tichého kúta Plešivca, namiesto náruživosťami a zúrením proti nám sfanatizovanej Rimavskej Soboty; že Szentiványi tiež do Plešivca a nie do Rimavskej Soboty vyslal náhly súd; že nás komisár Márton viedol z Gemerskej stolice nocou nepozorovaných; že tenže Márton vo Vacove nás zložil v hostinci na samom kraji mesta a potom na volských záprahoch až o polnoci doviezol do Pešti, aby sme i cestou i v Pešti boli nepozorovaní a neinzultovaní.“
Po vyslobodení z peštianskeho väzenia sa od januára do novembra 1849 aktívne zapojili do Slovenského povstania ako kapitáni slovenského dobrovoľníckeho zboru, boli účastníkmi zimnej i letnej výpravy cisárskych vojsk proti maďarským gardám. Proklamácia z 20. novembra 1948 s názvom „K národu slovenskému“ vyzývala do boja za slobodu a slovenskú národnosť, ale aj za kráľa a jednotu monarchie. Táto tzv. zimná výprava postupovala v dvoch útvaroch na rôznom území Slovenska. Z horného Považia sa cez Horehronie zbor presunul do Gemera, odkiaľ mal pokračovať cez Jelšavu a Rožňavu do Košíc. Po neplánovanej zrážke pri Muráni zamierili na Spiš a do Levoče. Koncom marca sa dobrovoľníci zhromaždili v Košiciach a smerovali na Prešov. Cestou boli nútení po niekoľkých šarvátkach s maďarskými vojskami ustúpiť do Bardejova. Hoci sa základné požiadavky slovenského národného hnutia nesplnili (uznanie svojbytnosti slovenského národa a národného územia ako samostatného politického územia), revolučné roky mali veľký význam, lebo hnutie sa stalo prejavom vôle slovenského národa po slobodnom a samostatnom národnom živote. Toto hnutie svojím úprimným úsilím o demokraciu prekročilo rámec a možnosti doby a má nemalú zásluhu na dnešnej samostatnosti slovenského národa.
Ing. Norbert Lacko
Úryvok z básne J. Francisciho Traja sokoli:
|
Hoj traja sokoli! či vám žiaľ za svetom? |
|
Hoj traja sokoli! kto pomstí smrť vašu? |
{gallery}kultura/plesivec/sokoli{/gallery}
{jcomments on}

































Dňa 25. októbra 2012 na podnet Oblastného výboru SZPB v Rožňave bola obnovená Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Plešivci. Predseda ZO SZPB Ing. Oto Badín v spolupráci s Obecným úradom v Plešivci, s Domom Matice slovenskej v Rožňave a Oblastným výborom SZPB v Rožňave dňa 5.11.2012 zorganizoval spomienkové zhromaždenie pri príležitosti 164. výročia odsúdenia náhlym súdom v stoličnom dome v Plešivci na smrť troch sokolov Štefana
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-