obcí, že podporte DHZ, nielen DHZO, a aj finančne ich aspoň nejakou čiastkou z rozpočtu obcí podporte, aby sa vedeli a mohli zúčastňovať aspoň okresných súťaží poriadaných OV DPO Rožňava, lebo naozaj kondíciu ináč nezískajú. A vedzte, že v prípade nejakého potrebného zásahu to budete mať opätované z ich strany a budú práve na mieste.
Ale späť k vydarenej súťaži v Plešivci. Všetky úvodné príhovory a uvítania – za OV DPO Rožňava predseda pán Marián Kapusta a novo predstavený riaditeľ OV DPO Rožňava Mgr. Michal Terrai, za samosprávu Obce Plešivec zástupkyňa starostky obce Plešivec pani Edita Rudinská a poslanec OZ pán Mgr. Ondrej Skokan, ktorí všetkých účastníkov privítali a popriali zdarný priebeh súťaže, bez úrazu a problém. Spolu sa zúčastnilo 21 DHZ (DHZ Plešivec – ženy
aj muži, DHZ Čierna Lehota – ženy
, DHZ Gemerská Poloma – muži, DHZ Vlachovo – muži, DHZ Kunová Teplica – muži, DHZ – Slavošovce – muži, DHZ Nižná Slaná – muži, DHZ Mučín – ženy
aj muži, DHZ Ratkovské Bystré – muži, DHZ Gemerská Ves – ženy
aj muži, DHZ Rapovce – ženy, DHZ Žakovce – muži, DHZ Rimavská Baňa – muži, DHZ Čamovce – muži, DHZ Rákoš – muži, DHZ Poltár – muži). Niektorým sa darilo lepšie, podľa očakávaní, niektoré mali aj menšie problémy, ale to sa stáva aj lepším. Netreba to hneď brať ako veľký problém. Pri tomto športe je to aj o šťastí.
Celá organizácia súťaže bola na začiatku dohodnutá, rozdelené posty rozhodcov OV DPO Rožňava a chlapcov DHZ Plešivec. Časové zadelenie priebehu súťaže pripravil šikovný člen DHZ Plešivec Róbert Hrachiar, pod ktorého aj celá súťaž organizačne patrila, samozrejme s predsedom DHZ pánom Ladislavom Jánošdákom a ostatnými členmi Richardom, Romanom (celé to aj moderoval), Lukášom, ale zapájali sa aj ostatní členov a tiež aj dievčatá. Všetkým za prípravu a organizáciu ďakujem, urobili ste to na výbornú, tiež bolo pripravené výborné občerstvenie, kde treba poďakovať všetkým kuchárom. Výsledné časy a poradie DHZ niektorých prekvapilo, niektorých možno aj sklamalo, ale všetkým prajem aby sa zdokonaľovali, možno viac trénovali a bude to aj lepší čas.
Putovný pohár predsedu OV DPO Rožňava bol a bude stále určený pre DHZ z okresu Rožňava a tento rok si ho do držby vysúťažili DHZ Slavošovce a to so svojím časom 16:44 sek. Chlapcom gratulujem a prajem veľa úspechov aj do ďalších kôl v hasič. súťažiach. Druhé miesto vybojovali DHZ Plešivec – muži s časom 17:10 sek., a tretie miesto DHZ Nižná Slaná – muži s časom 18:75 sek. Ostatné miesta boli ocenené diplomom za účasť, všetkým gratulujeme.
V súťaži Pohár starostky Obce Plešivec sa na prvej priečke umiestnili muži z DHZ Žakovce so super časom 14:21 sek. Gratulujeme a prajem veľa šťastia, ste výborní.
Za celú organizáciu tejto úspešnej súťaže v obci Plešivci ďakujeme zástupcom Obce Plešivec, DHZ Plešivec a všetkým ochotným priateľom hasičiny. Tešíme sa už teraz na naše budúce stretnutia. Najbližšie nás čaká Pohár starostu obce Slavošovce, kde oslávia výročie 100 rokov založenia DHZ Slavošovce a uskutoční sa tam aj Pohár Zaslúžilých členov OV DPO Rožňava, a to všetko v sobotu 22.08.2015. Tešíme sa na stretnutie.
Mgr. Michal Terrai, riaditeľ OV DPO Rožňava.
Fotogaléria
[cincopa A0DA2zc2IKA9]

































V sobotu 1.8.2015, v krásne sobotné ráno sme sa dobrovoľní hasiči okresu Rožňava, ale aj iných okresov, stretli v obci Plešivec, kde sa organizovala súťaž o Putovný pohár predsedu OV DPO Rožňava a Pohár starostky obce Plešivec. Počasie nám už zrána prialo veľkou horúčavou. Spolu sa nás tam stretlo 21 súťažných dobrovoľných hasičských družstiev. Niektorí vopred nahlásení, iní zase iba na mieste, čo nás prekvapilo, ale sme sa potešili, že si prišli zmerať svoje sily aj iné zbory. DHZ Plešivec sa zúčastňuje aj na iných súťažiach DHZ, v iných okresoch, napr. na lige, preto si svojich priateľov už našli, a práve tí im prišli priateľstvo opätovať.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-