Organizátori výstavy mali určité obavy, či bude dostatočné množstvo a sortiment vystavovaných produktov vzhľadom na nepriaznivé podmienky, zamrznuté kvety stromov na jar, najskôr mokro a následne veľmi suché počasie. O to bolo ich väčšie prekvapenie z bohatého a pestreho sortimentu produktov našej zeme.
Výstavu otvorili dňa 14.9.2019 od 09.00 hodine členovia miestneho výboru základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov – pani Helena Stanková-Vilhanová, Helena Hlásková a Ing. Peter Hriň, za prítomnosti ostatných členov zväzu záhradkárov, vystavovateľov a prvých návštevníkov. Výstava trvala až do 18.00 hodiny. Najkrajšie exponáty vyhodnotila pani Helena Stanková a Ing. Peter Hriň. Prví traja najúspešnejší vystavovatelia v každej kategórii obdržali diplomy a vecné ceny. Ceny predstavovali náradia a veci potrebné k záhradkárčeniu. (Výsledky si môžete pozrieť v tabuľkovej prílohe.)
O tom, že spomenutú prvú výstavu v roku 2018 si pozreli aj čitatelia zo vzdialených regiónov, nielen z Gemera, svedčí aj návšteva pani Hukelovej zo Zvolena a ďalších návštevníkov z Košíc, Rožňavy, Tornale atď.
Vystavovaných bolo tento rok 192 produktov! Nechýbali 40 kg tekvice vypestované Ing. P. Hriňom, 8 druhov fazule, ktorú vypestovala pani Oľga Hukelová. Z kvetín prezentovali tropický banánovník a citrónovník Ján Sebíň ml., z ručných prác zaujali vyšívané šaty Stanky Hriňovej.
Nuž, a že snaha rodičov – pestovateľov a remeselníkov neostala bez výchovného efetktu, svečí aj účasť malých pestovateľov a remeselníkov, ktorí boli ocenení mimo súťaže. Bolo si na čom popásť svoje oči. Krásne a majstrovsky naaranžované boli produkty na stoloch, na stenách, v chodbe, na schodišti do budovy, ale aj pred samotnou budovou kultúrneho domu. (Viď fotogaléria k príspevku.)
O tom, že v obci sú šikovní pestovatelia svedčia aj upravené a pestré zeleninové záhradky väčšiny obyvateľov obce, upavené a udržiavané kvetinové záhony pred domami, dekorované schodištia domov kvetmi...
Návštevníci výstavy si mohli pochutiť aj na chutnom, ako inak, zeleninovom – fazuľovom guľáši, v ktorom okrem korenín boli výhradne produkty domácich pestovateľov a chovateľov (vrátane klobások a údeného mäska), ktoré si mohli dospelí zapiť sudovým pivkom.
Účastníci výstavy, ale aj návštevníci, sa tešia na budúci ročník a sú zvedaví, čím záhradkári, pestovatelia a remeselníci opäť prekvapia.
Foto: autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a