cestovného ruchu (OOCR) Slovenský raj. Za výkonnú riaditeľku OOCR Slovenský raj bola zvolená Silvia Skokanová, za predsedníčku predstavenstva Erika Oravcová - starostka obce Stratená a predsedníčkou dozornej rady je Zuzana Nebusová. Sídlo OOCR Slovenský raj je v obci Stratená, vysunuté pracovisko je v obci Hrabušice v okrese Spišská Nová Ves. Pani Oravcová doplnila, že: "Cieľom tohto združenia je zjednotiť severnú časť Slovenského raja s južným, ktorý rozdeľuje hranica okresov Rožňava a Spišská Nová Ves a pripraviť pre turistov destináciu, ktorá by mala spoločný program a fungovala by pod spoločným logom a pod spoločnou reklamou. Výsledkom toho bude pre turistov i karta zliav pre celú oblasť Slovenského raja, ktorá bude platiť tak pre spišskú ako aj gemerskú oblasť.“
utorok, 30 október 2012 16:06
Založili Oblastnú organizáciu cestovného ruchu Slovenský raj Doporučený
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Podnetná informácia k nám prišla v týchto dňoch zo Stratenej. Starostka tejto obce pani Erika Oravcová nás informovala, že zástupcovia 11 samospráv z Hrabušíc, Stratenej, Mlynkov, Dediniek, Dobšinej, Vyšnej Slanej, Betliara Združenia obcí Mikroregión Slovenský raj, Spišských Tomášoviec, Letanoviec, Smižian a dvanásť podnikateľských subjektov z regiónu Národného parku Slovenský raj a z Gemera 25. októbra 2012 založili na ustanovujúcom valnom zhromaždení Oblastnú organizáciu
Zverejnené v
Stratená
Najnovšie od Ondrej Doboš - MAJ GEMER
- Škola zálohovania a triedenia pokračuje na jeseň v piatich mestách - aj v Revúcej
- Čiernolehotský pamätník pripomína historické udalosti SNP na Gemeri
- Navždy odišiel vzácny človek, zaslúžilý člen DPO SR Marián Kapusta
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a