Čas neúprosne beží, a skôr ako sa nazdáme, treba konštatovať, že v tomto roku 2020, uplynie už 150 rokov od doby prvého zostupu do podzemných priestorov tejto jaskyne. Toto pekné jubileum sme spoločne s autormi príspevku Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbehy RNDr. Ondrejom Rozložníkom a Ing. Mikulášom Rozložníkom sledovali v 12-tich pokračovania, ako sa postupne objavovala a sprístupňovala táto naša jedinečná ľadová krása v podzemí Slovenského raja. O mnohých ešte ďalších sa zaiste spolu dozvieme a spoznáme možno ešte neuverejnené krásy tohto podzemia, ktorý nám závidí celý turistický svet.
Výberom z literatúry, z ktorej čerpali naši spoluatori končíme tento rosziahly a zaujímavý dokument, ktorým si pripomíname 150. výročie, ale tiež zaujímavé obdobie po sprístupnení Dobšinskej ľadovej jaskyne. Vďaka aj vám, návštevníkom stránky, že sme ho spolu mohli sledovať.
Na záver uverejňujeme ešte fotografie z tej časti jaskyne, ktorá bola síce objavená s bohatou kvapľovou výzdobou, ale do nej zrejme návštevníci jaskyne nikdy nevojdú. Fotografie sme získali od jedného zo súčasných jaskyniarov Miloša Greisela. Ako sa zdôveril Ondrej Rozložník: "Sú pekné, dokumentujúce, i keď asi nikdy nebude táto časť prístupná verejnosti pre možné ohrozenie hornej ľadovej časti jaskyne."
A keďže sa brány všetkých jaskýň na Slovensku otvárajú 16. júna 2020, vítame Vás v nich, ale najmä v našej jedinečnej jaskyni, ako sme to uviedli v úvode textu o Dobšinskej ľadovej jaskyni.
Výber z literatúry o území a informačné pramene
ANDRIAN, F. (1867). Umgebungen von Dobschau. Verh. K.-kön. geol. Reichsanst. (Wien), 18, 257-
258.
BELLA, P. (2005). Najvýznamnejšie jaskyne a priepasti svetového dedičstva. In Jakál, J. (Ed.). Jaskyne
svetového dedičstva na Slovensku. SSJ, Liptovský Mikuláš – Knižné centrum, Žilina, 131–146.
BELLA, P. (2006). Národná prírodná pamiatka Dobšinská ľadová jaskyňa. In Krásy Slovenska, 83, 5–6,
40–41.
BÍMA, K. (1925). Dobšinská ľadová jaskyňa a jej okolie. Tlač. F. Klimeš, Liptovský Sv. Mikuláš 1925.
BOROVSZKY, S., (1903). Magyarország vármegyei és városai. Gömör – Kishont vármegye, Budapest.
DROPPA, A. (1960). Dobšinská ľadová jaskyňa. Bratislava, Šport 1960.
GÖMÖRY, Á. (ed.). 1927. Emlékkönyv Dobsina bányaváros alapításának 600 éves évfordulójára,
Putnok, 238 s.
HALAŠ, J. (1989). Tepelná bilancia Dobšinskej ľadovej jaskyne. In Slovenský kras, 27, s. 57–71.
HANVAI J. EDE (1912). A Dobsinai Jégbarlang és Környéke. Dobšiná, vyd. Hanvai, 1912.
HUNFALVY, J., (1867). Gömör és Kishont törvényese egyesült vármegyének leirása. Pest.
JAKÁL, J. (1971). Morfológia a genéza Dobšinskej ľadovej jaskyne. In Slovenský kras, 9, s. 27–33.
KVIETOK, L. (1948). Stručný popis priestorov Dobšinskej ľadovej jaskyne a vznik ľadu. Rožňava, Kníhtlačiareň
J. Potočný a spol., 1949.
KRENNER, J. S.(1874). A Dobsina Jégbarlang. Budapest 1874.
LALKOVIČ, M. (2000). Z histórie Dobšinskej ľadovej jaskyne (na okraj 130. výročia jej objavu).
In Aragonit, 5, s. 30–32.
Mestské lesy Dobšiná 1992 – 2017, © A. Macko, 2017.
MIKULIK, J., (1878). Dobschau, eine monographische Skizze, Kasschau, 48 s., 13 príl.
NOVOTNÝ, L. – TULIS, J. (1996). Výsledky najnovších výskumov v Dobšinskej ľadovej jaskyni.
In Slovenský kras, 34, s. 139–147.
NOVOTNÝ, L. – TULIS, J. (2002). Nové poznatky o kvapľových častiach Dobšinskej ľadovej jaskyne.
In Bella, P. (Ed.). Výskum využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov z 3. vedeckej konferencie.
Liptovský Mikuláš, s. 36–49.
NOVOTNÝ, L. – TULIS, J. (2005). Kras Slovenského raja. SSJ – SSS – Knižné centrum, Žilina, 175 s.
PELECH, J. E. (1879). The Valley of Stracena and the Dobschau ice-cavern. Trubner & Co., Ludgate
Hill, London, 31 s.
PETROVIČ, Š. – ŠOLTÍS, J. (1971). Stručná mikroklimatická charakteristika Dobšinskej ľadovej jaskyne.
In Slovenský kras, 9, 41–47.
PIASECKI, J. – ZELINKA, J. – PFLITSCH, A. – SAWIŃSKI, T. (2004). Structure of air flow in the upper
parsts of the Dobšinská Ice Cave. In Bella, P. (Ed.): Výskum, využívanie a ochrana jaskýň. Zborník
referátov zo 4. vedeckej konferencie. Liptovský Mikuláš, s. 113–124.
PIASECKI, J. – SAWIŃSKI, T. – ZELINKA, J. (2005). Spatial differentiation of the air temperature in
the entrance collapse of Dobšinská Ice Cave as contribution to the recognition of the problem of air
exchange between cave and the surface. In Slovenský kras, 43, 81–96.
ROZLOŽNÍK, O. – HUNSDORFER, E. (zost.). Banské mesto Dobšiná. Košice, Banská agentúra, 2008.
SSJ Liptovský Mikuláš (2005). Čarovný svet jaskýň.
TULIS, J. (1997). Pohyb ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni. In Aragonit, 2, 6–7.
TULIS, J. – NOVOTNÝ, L. (1989). Jaskynný systém Stratenskej jaskyne. Martin, Osveta 1989. 464 s.
TULIS, J. – NOVOTNÝ, L. (2003). Zmeny zaľadnenia v Dobšinskej ľadovej jaskyni. In Aragonit, 8, 7–9.
Časopisy :
Krásy Slovenska, č. 5, 1970

KONIEC
RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Mikuláš Rozložník

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-