(OOCR) Slovenský raj. Z nákladov projektu 85 % poskytla Švajčiarska konfederácia, zvyšné prostriedky idú zo štátneho rozpočtu. „Z tejto kolektívnej spolupráce očakávame zlepšenie služieb, lepšiu reklamu, propagáciu. Doteraz sme tieto aktivity vykonávali v Mikroregióne Slovenský raj, ktorý sa pretransformoval do OOCR, takže formu tej spolupráce už poznáme," upozornila starostka obce Stratená Erika Oravcová. OOCR v súčasnosti tvorí vyše 20 členov z oblastí podnikania, samosprávy, ochrany prírody a Horskej záchrannej služby. Ako uviedol švajčiarsky veľvyslanec v SR Alexander Wittwer „jedinečné prírodné podmienky v dych vyrážajúcej scenérii Slovenského raja umožňujú miestnym obciam vybudovať stratégiu rozvoja cestovného ruchu s využitím práve tohto potenciálu.
Dovoľujem si vyjadriť presvedčenie, že nové Turisticko-informačné centrum v Slovenskom raji bude ďalším významným prínosom pre tento krásny región." Jeho funkciou má byť podanie informácií o možnostiach v regióne a celom Slovenskom raji. Slúžiť by malo aj ako lákavý zdroj podnetov pre turistov, ktorí sa možno práve vďaka TICu rozhodnú dlhšie zotrvať v lokalite Slovenského raja a jeho okolia. „Nové informačné centrum je ďalším krokom pre propagáciu národného parku a celého regiónu, čo by sa malo odzrkadliť vo vyššej návštevnosti a v spokojnosti turistov,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR Slovenský raj Ján Deneš. Ako sa uvádza v oficiálnej tlačovej informácii v záujme projektu sa tiež nachádza zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov, podpora tvorby pracovných miest, propagácia a vzdelávacie aktivity. Okrem toho bude nasledovať aj obnovenie turistických značení a úprava priestranstiev turistických areálov. Nové centrum bude adekvátnym priestorom pre poskytovanie informácií, brožúr, letákov a iných propagačných materiálov, ktoré napomôžu zvýšeniu turistického ruchu v tejto prekrásnej časti Slovenska na úrovni, ktorá je vo vyspelých krajinách Európy bežná. Ponúkne turistom kompletné informácie nielen o vzácnom prírodnom klenote – Dobšinskej ľadovej jaskyni, ale aj o ďalších atrakciách, kultúrnych pamiatkach a rôznych vzácnych miestach, o možnostiach na rekreáciu, šport i turistiku, či o ubytovacích zariadeniach tohto regiónu. Onedlho plánujú ponúkať sprievodcovské služby, požičiavať bicykle a poskytnúť aj ďalšie služby.
Po slávnostných príhovoroch a informáciách o cieľoch TIC prevzala starostka obce Stratená Erika Oravcová symbolický kľúč a za spevu Folklórneho súboru Telgárt z Telgártu slávnostne odomkla multifunkčnú budovu zo zrubového dreva a kameňa, teda tradičného prírodného materiálu v kombinácii starých a nových stavebných techník. V jej priestoroch sa okrem informačného strediska s množstvom propagačných materiálov nachádzajú aj miestnosti Správy NP Slovenský raj, spoločenské miestnosti, možnosti na občerstvenie a posedenie v chládku terás budovy s výhľadom na prírodné scenérie, náučný chodník Mokrade Hnilca, zaujímavý skalný útvar Ostrá skala a v diaľke sa črtajúcu Kráľovu hoľu. Otvorenie centra bolo zároveň symbolickým otvorením letnej turistickej sezóny a jeho súčasťou bol pestrý a bohatý sprievodný program. Program moderoval člen umeleckého súboru Spišského divadla zo Spišskej Novej Vsi herec Albín Medúz na vysokých chodúľoch, v oficiálnej časti v historickom kostýme, v zábavnej časti programu vystupoval v uvoľnenom šašovskom oblečení. Kým na pódiu vystupovali folklórne súbory a skupiny Radzim z Vyšnej Slanej, Gemerčatá a Gemer z Dobšinej, Vikartovčan z Vikartoviec, Divadlo hudby z Mlyniek s malým muzikálom O psíčkovi a mačičke, či skupina Fénix zo ZŠ Mlynky-Biele Vody – vo voľnom priestrantve prebiehali rôzne súťaže a hry pre deti, ktoré čakal aj prechod po Skautskej ceste, kde na niekoľkých zastávkach po zodpovedaní jednoduchých otázok a opečiatkovaní špeciálneho „certifikátu“ mali vstup do Dobšinskej ľadovej jaskyne za symbolickú cenu 0,10 €. Pre ubolené nohy, či romantické duše boli pripravené jazdy na koni, na koči, alebo jazda rikšou. Zaujímavé boli aj ukážky remeselníckej výroby šindľov, „sokoliar Tomáš“ so svojím jastrabom, ktorého si mohol kto chcel aj pohladiť, či v hrubej rukavici pohojdať aj
na vlastnej ruke. Stretávali sme aj pomaľované tváričky detí, a nechýbal ani maskot OOCR Slovenský raj „Šťastík“, ktorý sa ochotne dal vyfotografovať na pamiatku a spomnienku na tento pekný deň. Bolo z čoho vyberať aj pri predaji spomienkových predmetov z dreva, kovu, hliny, šúpolia či kože z tvorby ľudových majstrov a návštevníci nevynechali ani možnosť občerstvenia na viacerých miestach areálu. Súčasťou otvorenia bolo aj podujatie s názvom Na bicykli v raji, keď sa okolo 80 priaznivcov cyklistiky ešte ráno vydalo z Dobšinej, Mlynkov, Smižian a Šumiaca do tejto lokality. Po ich príchode nasledovalo vyhodnotenie tejto cyklistickej túry a zároveň aj losovanie bohatej a štedrej tomboly, do ktorej lístky ponúkali dve pekné „krojované“ dievčatá. Nechýbala ani ďalšia zábava a diskotéka s country skupinou Betliarske vidly. My sme ešte využili možnosť prechádzky Náučným chodníkom Mokrade Hnilca v bezprostrednej blízkosti novootvoreného TIC, ktorý sme prešli s nevšedným a naslovovzatým sprievodcom – ideovým tvorcom a budovateľom tohto náučného chodníka, pracovníkom Národného parku Slovenský raj pánom Františkom Divokom a dozvedeli sa veľa zaujímavostí o faune i flóre tejto časti Slovenského raja.
Tento deň mal pre nás ešte viac lákadiel – turistická vychádzka na Radzim, ktorú organizovala obec Vyšná Slaná, či futbalový turnaj v Gemerskej Polome, ale my sme sa už vrátili do nášho prechodného ubytovania v Dedinkách, kde nás ešte čakalo člnkovanie spolu s rybárskymi zážitkami na priehrade Palcmanská Maša. Po stíchnutí zvoncov pasúcich sa oviec nám z neďalekého stanového campu pri hoteli Priehrada voňal dym viacerých táborových ohníkov a ponad pokojnú hladinu priehrady spod ešte stále modro-bielej oblohy začínajúceho sa večera až do hviezdnej noci jasne znela country hudba a hity 60. - 80. rokov z koncertu na terase protiľahlého hotela v Dobšinskej Maši. Na našom balkóne vládla pohoda, a pocity z krásne prežitého dňa sa miešali s nostalgickými spomienkami na dni nedávno minulé – na našu mladosť stále živú i v rokoch pokročilých.
Marta Mikitová

































V Slovenskom raji v sobotu 28.6.2014 slávnostne otvorili nové Turisticko-informačné centrum (TIC) Dobšinská ľadová jaskyňa. Išlo o súčasť projektu švajčiarsko-slovenskej spolupráce: „Slovenský raj - Klaster cestovného ruchu Národný park Slovenský raj a TIC Dobšinská ľadová jaskyňa“, ktorý realizovala obec Stratená. Vybudovať nové informačné centrum pri vstupe do Dobšinskej ľadovej jaskyne v blízkosti cesty Poprad - Dobšiná - Rožňava, sa podarilo vďaka finančnej podpore vo výške viac ako 1,126 milióna eur z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce, ktorého správcom je Úrad vlády SR. Otvorenia centra sa zúčastnil Alexander Wittwer, veľvyslanec Švajčiarska v Slovenskej republike, Lajos Szabó z kancelárie Švajčiarskeho príspevku v SR, Ivan Ivančin, riaditeľ odboru riadenia a implementácie Švajčiarskeho finančného mechanizmu, zástupca Úradu vlády SR, starostka realizačnej obce Stratená Erika Oravcová, zástupcovia Oblastnej organizácie cestovného ruchu Slovenský raj, predstavitelia miestnej samosprávy, ale aj zástupcovia súkromnej sféry.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-