(OOCR) Slovenský raj. Z nákladov projektu 85 % poskytla Švajčiarska konfederácia, zvyšné prostriedky idú zo štátneho rozpočtu. „Z tejto kolektívnej spolupráce očakávame zlepšenie služieb, lepšiu reklamu, propagáciu. Doteraz sme tieto aktivity vykonávali v Mikroregióne Slovenský raj, ktorý sa pretransformoval do OOCR, takže formu tej spolupráce už poznáme," upozornila starostka obce Stratená Erika Oravcová. OOCR v súčasnosti tvorí vyše 20 členov z oblastí podnikania, samosprávy, ochrany prírody a Horskej záchrannej služby. Ako uviedol švajčiarsky veľvyslanec v SR Alexander Wittwer „jedinečné prírodné podmienky v dych vyrážajúcej scenérii Slovenského raja umožňujú miestnym obciam vybudovať stratégiu rozvoja cestovného ruchu s využitím práve tohto potenciálu.
Dovoľujem si vyjadriť presvedčenie, že nové Turisticko-informačné centrum v Slovenskom raji bude ďalším významným prínosom pre tento krásny región." Jeho funkciou má byť podanie informácií o možnostiach v regióne a celom Slovenskom raji. Slúžiť by malo aj ako lákavý zdroj podnetov pre turistov, ktorí sa možno práve vďaka TICu rozhodnú dlhšie zotrvať v lokalite Slovenského raja a jeho okolia. „Nové informačné centrum je ďalším krokom pre propagáciu národného parku a celého regiónu, čo by sa malo odzrkadliť vo vyššej návštevnosti a v spokojnosti turistov,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR Slovenský raj Ján Deneš. Ako sa uvádza v oficiálnej tlačovej informácii v záujme projektu sa tiež nachádza zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov, podpora tvorby pracovných miest, propagácia a vzdelávacie aktivity. Okrem toho bude nasledovať aj obnovenie turistických značení a úprava priestranstiev turistických areálov. Nové centrum bude adekvátnym priestorom pre poskytovanie informácií, brožúr, letákov a iných propagačných materiálov, ktoré napomôžu zvýšeniu turistického ruchu v tejto prekrásnej časti Slovenska na úrovni, ktorá je vo vyspelých krajinách Európy bežná. Ponúkne turistom kompletné informácie nielen o vzácnom prírodnom klenote – Dobšinskej ľadovej jaskyni, ale aj o ďalších atrakciách, kultúrnych pamiatkach a rôznych vzácnych miestach, o možnostiach na rekreáciu, šport i turistiku, či o ubytovacích zariadeniach tohto regiónu. Onedlho plánujú ponúkať sprievodcovské služby, požičiavať bicykle a poskytnúť aj ďalšie služby.
Po slávnostných príhovoroch a informáciách o cieľoch TIC prevzala starostka obce Stratená Erika Oravcová symbolický kľúč a za spevu Folklórneho súboru Telgárt z Telgártu slávnostne odomkla multifunkčnú budovu zo zrubového dreva a kameňa, teda tradičného prírodného materiálu v kombinácii starých a nových stavebných techník. V jej priestoroch sa okrem informačného strediska s množstvom propagačných materiálov nachádzajú aj miestnosti Správy NP Slovenský raj, spoločenské miestnosti, možnosti na občerstvenie a posedenie v chládku terás budovy s výhľadom na prírodné scenérie, náučný chodník Mokrade Hnilca, zaujímavý skalný útvar Ostrá skala a v diaľke sa črtajúcu Kráľovu hoľu. Otvorenie centra bolo zároveň symbolickým otvorením letnej turistickej sezóny a jeho súčasťou bol pestrý a bohatý sprievodný program. Program moderoval člen umeleckého súboru Spišského divadla zo Spišskej Novej Vsi herec Albín Medúz na vysokých chodúľoch, v oficiálnej časti v historickom kostýme, v zábavnej časti programu vystupoval v uvoľnenom šašovskom oblečení. Kým na pódiu vystupovali folklórne súbory a skupiny Radzim z Vyšnej Slanej, Gemerčatá a Gemer z Dobšinej, Vikartovčan z Vikartoviec, Divadlo hudby z Mlyniek s malým muzikálom O psíčkovi a mačičke, či skupina Fénix zo ZŠ Mlynky-Biele Vody – vo voľnom priestrantve prebiehali rôzne súťaže a hry pre deti, ktoré čakal aj prechod po Skautskej ceste, kde na niekoľkých zastávkach po zodpovedaní jednoduchých otázok a opečiatkovaní špeciálneho „certifikátu“ mali vstup do Dobšinskej ľadovej jaskyne za symbolickú cenu 0,10 €. Pre ubolené nohy, či romantické duše boli pripravené jazdy na koni, na koči, alebo jazda rikšou. Zaujímavé boli aj ukážky remeselníckej výroby šindľov, „sokoliar Tomáš“ so svojím jastrabom, ktorého si mohol kto chcel aj pohladiť, či v hrubej rukavici pohojdať aj
na vlastnej ruke. Stretávali sme aj pomaľované tváričky detí, a nechýbal ani maskot OOCR Slovenský raj „Šťastík“, ktorý sa ochotne dal vyfotografovať na pamiatku a spomnienku na tento pekný deň. Bolo z čoho vyberať aj pri predaji spomienkových predmetov z dreva, kovu, hliny, šúpolia či kože z tvorby ľudových majstrov a návštevníci nevynechali ani možnosť občerstvenia na viacerých miestach areálu. Súčasťou otvorenia bolo aj podujatie s názvom Na bicykli v raji, keď sa okolo 80 priaznivcov cyklistiky ešte ráno vydalo z Dobšinej, Mlynkov, Smižian a Šumiaca do tejto lokality. Po ich príchode nasledovalo vyhodnotenie tejto cyklistickej túry a zároveň aj losovanie bohatej a štedrej tomboly, do ktorej lístky ponúkali dve pekné „krojované“ dievčatá. Nechýbala ani ďalšia zábava a diskotéka s country skupinou Betliarske vidly. My sme ešte využili možnosť prechádzky Náučným chodníkom Mokrade Hnilca v bezprostrednej blízkosti novootvoreného TIC, ktorý sme prešli s nevšedným a naslovovzatým sprievodcom – ideovým tvorcom a budovateľom tohto náučného chodníka, pracovníkom Národného parku Slovenský raj pánom Františkom Divokom a dozvedeli sa veľa zaujímavostí o faune i flóre tejto časti Slovenského raja.
Tento deň mal pre nás ešte viac lákadiel – turistická vychádzka na Radzim, ktorú organizovala obec Vyšná Slaná, či futbalový turnaj v Gemerskej Polome, ale my sme sa už vrátili do nášho prechodného ubytovania v Dedinkách, kde nás ešte čakalo člnkovanie spolu s rybárskymi zážitkami na priehrade Palcmanská Maša. Po stíchnutí zvoncov pasúcich sa oviec nám z neďalekého stanového campu pri hoteli Priehrada voňal dym viacerých táborových ohníkov a ponad pokojnú hladinu priehrady spod ešte stále modro-bielej oblohy začínajúceho sa večera až do hviezdnej noci jasne znela country hudba a hity 60. - 80. rokov z koncertu na terase protiľahlého hotela v Dobšinskej Maši. Na našom balkóne vládla pohoda, a pocity z krásne prežitého dňa sa miešali s nostalgickými spomienkami na dni nedávno minulé – na našu mladosť stále živú i v rokoch pokročilých.
Marta Mikitová
































V Slovenskom raji v sobotu 28.6.2014 slávnostne otvorili nové Turisticko-informačné centrum (TIC) Dobšinská ľadová jaskyňa. Išlo o súčasť projektu švajčiarsko-slovenskej spolupráce: „Slovenský raj - Klaster cestovného ruchu Národný park Slovenský raj a TIC Dobšinská ľadová jaskyňa“, ktorý realizovala obec Stratená. Vybudovať nové informačné centrum pri vstupe do Dobšinskej ľadovej jaskyne v blízkosti cesty Poprad - Dobšiná - Rožňava, sa podarilo vďaka finančnej podpore vo výške viac ako 1,126 milióna eur z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce, ktorého správcom je Úrad vlády SR. Otvorenia centra sa zúčastnil Alexander Wittwer, veľvyslanec Švajčiarska v Slovenskej republike, Lajos Szabó z kancelárie Švajčiarskeho príspevku v SR, Ivan Ivančin, riaditeľ odboru riadenia a implementácie Švajčiarskeho finančného mechanizmu, zástupca Úradu vlády SR, starostka realizačnej obce Stratená Erika Oravcová, zástupcovia Oblastnej organizácie cestovného ruchu Slovenský raj, predstavitelia miestnej samosprávy, ale aj zástupcovia súkromnej sféry.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).