(OOCR) Slovenský raj. Z nákladov projektu 85 % poskytla Švajčiarska konfederácia, zvyšné prostriedky idú zo štátneho rozpočtu. „Z tejto kolektívnej spolupráce očakávame zlepšenie služieb, lepšiu reklamu, propagáciu. Doteraz sme tieto aktivity vykonávali v Mikroregióne Slovenský raj, ktorý sa pretransformoval do OOCR, takže formu tej spolupráce už poznáme," upozornila starostka obce Stratená Erika Oravcová. OOCR v súčasnosti tvorí vyše 20 členov z oblastí podnikania, samosprávy, ochrany prírody a Horskej záchrannej služby. Ako uviedol švajčiarsky veľvyslanec v SR Alexander Wittwer „jedinečné prírodné podmienky v dych vyrážajúcej scenérii Slovenského raja umožňujú miestnym obciam vybudovať stratégiu rozvoja cestovného ruchu s využitím práve tohto potenciálu.
Dovoľujem si vyjadriť presvedčenie, že nové Turisticko-informačné centrum v Slovenskom raji bude ďalším významným prínosom pre tento krásny región." Jeho funkciou má byť podanie informácií o možnostiach v regióne a celom Slovenskom raji. Slúžiť by malo aj ako lákavý zdroj podnetov pre turistov, ktorí sa možno práve vďaka TICu rozhodnú dlhšie zotrvať v lokalite Slovenského raja a jeho okolia. „Nové informačné centrum je ďalším krokom pre propagáciu národného parku a celého regiónu, čo by sa malo odzrkadliť vo vyššej návštevnosti a v spokojnosti turistov,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR Slovenský raj Ján Deneš. Ako sa uvádza v oficiálnej tlačovej informácii v záujme projektu sa tiež nachádza zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov, podpora tvorby pracovných miest, propagácia a vzdelávacie aktivity. Okrem toho bude nasledovať aj obnovenie turistických značení a úprava priestranstiev turistických areálov. Nové centrum bude adekvátnym priestorom pre poskytovanie informácií, brožúr, letákov a iných propagačných materiálov, ktoré napomôžu zvýšeniu turistického ruchu v tejto prekrásnej časti Slovenska na úrovni, ktorá je vo vyspelých krajinách Európy bežná. Ponúkne turistom kompletné informácie nielen o vzácnom prírodnom klenote – Dobšinskej ľadovej jaskyni, ale aj o ďalších atrakciách, kultúrnych pamiatkach a rôznych vzácnych miestach, o možnostiach na rekreáciu, šport i turistiku, či o ubytovacích zariadeniach tohto regiónu. Onedlho plánujú ponúkať sprievodcovské služby, požičiavať bicykle a poskytnúť aj ďalšie služby.
Po slávnostných príhovoroch a informáciách o cieľoch TIC prevzala starostka obce Stratená Erika Oravcová symbolický kľúč a za spevu Folklórneho súboru Telgárt z Telgártu slávnostne odomkla multifunkčnú budovu zo zrubového dreva a kameňa, teda tradičného prírodného materiálu v kombinácii starých a nových stavebných techník. V jej priestoroch sa okrem informačného strediska s množstvom propagačných materiálov nachádzajú aj miestnosti Správy NP Slovenský raj, spoločenské miestnosti, možnosti na občerstvenie a posedenie v chládku terás budovy s výhľadom na prírodné scenérie, náučný chodník Mokrade Hnilca, zaujímavý skalný útvar Ostrá skala a v diaľke sa črtajúcu Kráľovu hoľu. Otvorenie centra bolo zároveň symbolickým otvorením letnej turistickej sezóny a jeho súčasťou bol pestrý a bohatý sprievodný program. Program moderoval člen umeleckého súboru Spišského divadla zo Spišskej Novej Vsi herec Albín Medúz na vysokých chodúľoch, v oficiálnej časti v historickom kostýme, v zábavnej časti programu vystupoval v uvoľnenom šašovskom oblečení. Kým na pódiu vystupovali folklórne súbory a skupiny Radzim z Vyšnej Slanej, Gemerčatá a Gemer z Dobšinej, Vikartovčan z Vikartoviec, Divadlo hudby z Mlyniek s malým muzikálom O psíčkovi a mačičke, či skupina Fénix zo ZŠ Mlynky-Biele Vody – vo voľnom priestrantve prebiehali rôzne súťaže a hry pre deti, ktoré čakal aj prechod po Skautskej ceste, kde na niekoľkých zastávkach po zodpovedaní jednoduchých otázok a opečiatkovaní špeciálneho „certifikátu“ mali vstup do Dobšinskej ľadovej jaskyne za symbolickú cenu 0,10 €. Pre ubolené nohy, či romantické duše boli pripravené jazdy na koni, na koči, alebo jazda rikšou. Zaujímavé boli aj ukážky remeselníckej výroby šindľov, „sokoliar Tomáš“ so svojím jastrabom, ktorého si mohol kto chcel aj pohladiť, či v hrubej rukavici pohojdať aj
na vlastnej ruke. Stretávali sme aj pomaľované tváričky detí, a nechýbal ani maskot OOCR Slovenský raj „Šťastík“, ktorý sa ochotne dal vyfotografovať na pamiatku a spomnienku na tento pekný deň. Bolo z čoho vyberať aj pri predaji spomienkových predmetov z dreva, kovu, hliny, šúpolia či kože z tvorby ľudových majstrov a návštevníci nevynechali ani možnosť občerstvenia na viacerých miestach areálu. Súčasťou otvorenia bolo aj podujatie s názvom Na bicykli v raji, keď sa okolo 80 priaznivcov cyklistiky ešte ráno vydalo z Dobšinej, Mlynkov, Smižian a Šumiaca do tejto lokality. Po ich príchode nasledovalo vyhodnotenie tejto cyklistickej túry a zároveň aj losovanie bohatej a štedrej tomboly, do ktorej lístky ponúkali dve pekné „krojované“ dievčatá. Nechýbala ani ďalšia zábava a diskotéka s country skupinou Betliarske vidly. My sme ešte využili možnosť prechádzky Náučným chodníkom Mokrade Hnilca v bezprostrednej blízkosti novootvoreného TIC, ktorý sme prešli s nevšedným a naslovovzatým sprievodcom – ideovým tvorcom a budovateľom tohto náučného chodníka, pracovníkom Národného parku Slovenský raj pánom Františkom Divokom a dozvedeli sa veľa zaujímavostí o faune i flóre tejto časti Slovenského raja.
Tento deň mal pre nás ešte viac lákadiel – turistická vychádzka na Radzim, ktorú organizovala obec Vyšná Slaná, či futbalový turnaj v Gemerskej Polome, ale my sme sa už vrátili do nášho prechodného ubytovania v Dedinkách, kde nás ešte čakalo člnkovanie spolu s rybárskymi zážitkami na priehrade Palcmanská Maša. Po stíchnutí zvoncov pasúcich sa oviec nám z neďalekého stanového campu pri hoteli Priehrada voňal dym viacerých táborových ohníkov a ponad pokojnú hladinu priehrady spod ešte stále modro-bielej oblohy začínajúceho sa večera až do hviezdnej noci jasne znela country hudba a hity 60. - 80. rokov z koncertu na terase protiľahlého hotela v Dobšinskej Maši. Na našom balkóne vládla pohoda, a pocity z krásne prežitého dňa sa miešali s nostalgickými spomienkami na dni nedávno minulé – na našu mladosť stále živú i v rokoch pokročilých.
Marta Mikitová
































V Slovenskom raji v sobotu 28.6.2014 slávnostne otvorili nové Turisticko-informačné centrum (TIC) Dobšinská ľadová jaskyňa. Išlo o súčasť projektu švajčiarsko-slovenskej spolupráce: „Slovenský raj - Klaster cestovného ruchu Národný park Slovenský raj a TIC Dobšinská ľadová jaskyňa“, ktorý realizovala obec Stratená. Vybudovať nové informačné centrum pri vstupe do Dobšinskej ľadovej jaskyne v blízkosti cesty Poprad - Dobšiná - Rožňava, sa podarilo vďaka finančnej podpore vo výške viac ako 1,126 milióna eur z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce, ktorého správcom je Úrad vlády SR. Otvorenia centra sa zúčastnil Alexander Wittwer, veľvyslanec Švajčiarska v Slovenskej republike, Lajos Szabó z kancelárie Švajčiarskeho príspevku v SR, Ivan Ivančin, riaditeľ odboru riadenia a implementácie Švajčiarskeho finančného mechanizmu, zástupca Úradu vlády SR, starostka realizačnej obce Stratená Erika Oravcová, zástupcovia Oblastnej organizácie cestovného ruchu Slovenský raj, predstavitelia miestnej samosprávy, ale aj zástupcovia súkromnej sféry.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-