Zástupca Odboru klubu československých turistov v Rožňave v marci 1934 podal žiadosť Obecnej rade v Čučme o udelenie povolenia na vystavenie turistickej útulne na mieste, ktoré bolo obecným zastupiteľstvom prepustené. Vo svojej žiadosti uviedol, že „Útulňa bude mať dve izby a jednu kuchyňu a vzhľadom na to, že požiar tam nehrozil, bude z dreva, postavená na kamenných základoch a pokrytá šindľami.“
Na základe predloženej žiadosti, plánu a mienky obecnej stavebnej komisie, obecná rada v Čučme číslom 1688/1934 vydala dňa 10. marca výmer, ktorý v zmysle § 5 štatútu bývalej župy Gemer-Malohontskej, postavenie útulne na vrchu Volovec povolil. Prevedením stavby bol poverený Ján Špilda, tesársky majster v Betliari. Proti výmeru sa mohlo podať odvolanie prostredníctvom obecného úradu na Okresný úrad v Rožňave. Výmer bol zaslaný okrem klubu turistov aj Okresnému úradu v Rožňave, Bernej správe v Tornali, Obchodnej a priemyselnej komore v Banskej Bystrici a Okresnej nemocenskej poisťovni v Rožňave.
Výmer podpísal obvodný notár v Betliari Géza Takáč a starosta obce Čučma Jozef Ondrej. Už o štyri mesiace, dňa 11. júla 1934, obecná rada v Čučme vydala výmer, ktorým sa na základe žiadosti a prevedenej miestnej prehliadky povolilo Klubu československých turistov v Prahe, odbočka v Rožňave, užívanie turistickej útulne „Horákovej“, postavenej na vrchu Volovec, dňom 1. júla 1934. Keďže útulňa bola na vonkajšom priestore obce Čučma, bolo jej pridelené domové číslo 110.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Archívny fond: Obvodný
notársky úrad v Betliari