Členovia OZ Soväre z Rožňavského Bystrého pietne miesto hrdinu SNP opäť sprístupnili verejnosti
Napísal(a) MG od
Nielen horný Gemer, ale celé jeho územie je doslova posiate pomníkmi hrdinov, ktorí pri oslobodzovaní tohto kraja od fašizmu v rokoch 1944 – 1945 padli rukou nemeckých okupantov. Nájdeme ich aj pod Tureckou – vrchom, ktorý sa vypína medzi Rožňavou, Štítnikom, Čiernou Lehotou a Nižnou Slanou. Jedným z nich je aj skromný pamätník nad obcou Rožňavské Bystré, v lokalite zvanej Zeme. Do nedávna by ste ho však v hustom lesnom poraste hľadali len ťažko.
Pomník postavili 29. augusta 1971 v tom čase baníci miestnej železorudnej bane. Nápis na tabuli v jeho strede hlása: „Od tohto miesta 50 m východným smerom bol 30. 11. 1944 pri partizánskej akcii zastrelený partizán Vojtech Róth zo susednej obce Rakovnica. Česť jeho pamiatke! Spolubojovníci.“
Medzinárodný športový deň krajín V4 – Cieszyn 2026 pod záštitou primátora Rožňavy
Napísal(a) E. Kardošová
V dňoch 14. – 16. mája 2026 pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika sa uskutoční jubilejný 20. ročník Medzinárodného športového dňa krajín V4, ktorý tento rok hostí poľské mesto Cieszyn. Podujatie sa realizuje formou rotačného systému medzi partnerskými školami krajín Vyšehradskej štvorky a má viac ako 20-ročnú tradíciu.
Medzinárodná spolupráca pôvodne vznikla na Základnej škole ul. Zeleného stromu Rožňava. Po jej zrušení bola táto dlhoročná tradícia zachovaná a plynule pokračuje na Základnej škole akademika Jura Hronca pod vedením Mgr. Evy Kardošovej, ktorá projekt ďalej rozvíja a zabezpečuje jeho kontinuitu. Zmluva o spolupráci bola podpísaná so všetkými partnerskými školami krajín V4 už v roku 2003, pričom s ďalšou partnerskou školou bola spolupráca rozšírená a zmluvne potvrdená v roku 2013.
Jedenásty ročník Kukučínovej Revúcej seniorov obohatil Revúcku Lehotu
Napísal(a) M.Mladšia
Jedenásty ročník okresnej súťaže KUKUČÍNOVA REVÚCA v umeleckom prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby seniorov sa konal v Revúckej Lehote 15. apríla 2026 v krásne pripravenej sále Kultúrneho domu. Prítomných účastníkov privítala predsedníčka ZO JDS Revúcka Lehota Mgr. Margita Mladšia a popriala všetkým pekný umelecký zážitok a porote dobrú pohodu pri výbere postupujúcich na krajské kolo. Prítomných tiež pozdravili pozvaní hostia, a to Ing. Milan Brdársky, predseda OO JDS v Revúcej, Bc. Lucia Benediktyová, starostka obce, MVDr. Milan Kolesár, poslanec za BBSK a primátor mesta Jelšava, prítomná bola tiež Zuzana Nosáľová, Súťaže sa zúčastnilo celkom 82 účastníkov z rôznych ZO JDS v okrese Revúca a z nich bolo 15 účinkujúcich. Prítomná bola tiež prednostka OÚ Revúca Zuzana Nosáľová.
Unikátna výstava šperkov: Petra Toth oživuje tradície v Dome tradičnej kultúry Gemera Rožňava. Od 1. apríla 2026 Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva verejnosť na výnimočnú výstavu „Vyšperkovaná cesta Slovenskom“, ktorá predstavuje jedinečnú tvorbu slovenskej šperkárky Petry Toth, inšpirovanej bohatstvom ľudových tradícií.
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutočnilo v stredu 1. apríla 2026 o 16:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Temperamentným vystúpením program obohatili tanečníci Kristóf Répássy Ivett a Kristóf Bálint, vedúci folklórneho súboru Borostyán z Rožňavy.
Maľba na plátne „Cigánsky tábor v Tomášové“ z roku 1931 * Venované Medzinárodnému dňu Rómov
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Medzinárodný deň Rómov, pripadajúci na 8. apríl, si pripomíname od roku 1990. Voľba daného dátumu súvisela s prvým celosvetovým stretnutím Rómov, ktoré sa konalo od 8. do 12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne. Vtedajšie Československo tu zastupoval tiež MUDr. Ján Cibuľa, rodák z Klenovca.
Gemersko-malohontské múzeum si tento deň pripomína Predmetom mesiaca apríl. Je ním maľba na plátne s názvom Cigánsky tábor v Tomášové, datovaná do roku 1931. Maľba zachytáva skupinu kočovných Rómov s vozmi a jednoduchým obydlím, šiatrom, pričom v ľavom dolnom rohu je uvedený názov obrazu, v pravom dolnom rohu meno autora: „Šorš O.“? a datovanie: „21.VI. 1931“. Autor obrazu pochádza pravdepodobne z Čiech alebo z Moravy. Obraz múzeum do svojho zbierkového fondu získalo v roku 2025 darom od Paula a Alice Bordásovcov z USA.
Kozmický región pozýva na návštevu stanice vesmírnych misií * Hvezdáreň Rožňava otvára svoje brány počas Dňa hvezdární a planetárií
Napísal(a) A. Kleinová
Hvezdáreň v Rožňave, ktorá je súčasťou Gemerského osvetového strediska, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých nadšencov vesmíru, rodiny s deťmi, zvedavú mládež a širokú verejnosť na výnimočné podujatie pri príležitosti celoslovenského Dňa hvezdární a planetárií. V sobotu 28. marca 2026 čaká na návštevníkov nášho astronomického zariadenia bohatý program.
Podujatie odštartuje o 14:00 hod. slávnostným vyhodnotením a vernisážou obľúbenej výtvarnej súťaže Vesmír očami detí, kde dostane priestor a ocenenia kreativita mladých umelcov.
Lákadlom tohtoročného programu sú unikátne voľné prehliadky stanice simulovaných vesmírnych misií KOZMICKÝ REGIÓN – COSMIC REGION.
Kultúrna nádielka od jari až do leta z revúckeho MsKS
Napísal(a) J. Genčanský
Aby ani návštevníci našej webovej stránky nezmeškali nič podstatné, čo sa deje v Revúcej, z tamojšieho Mestského kultúrneho strediska nám poskytli informáciu o tom, čo počas jarných dní pripravili v tomto zariadení. Je už len na vás, čo si v marci z jarného kultúrneho balíčka pre seba, či najbližších vyberiete. V tomto príspevku nájdete program až do tohtoročného letného obdobia.
JARNÝ KULTÚRNY BALÍČEK
* * * * * * * * * * * * * * * *
15. marca 2026 | 18.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
ZLATÁ BAŇA
Pozývame vás do divadla na komédiu Reneho Freunda, ktorá sa odohráva v atraktívnom prostredí súkromnej kliniky plastickej chirurgie. Hra kladie aktuálne otázky, napríklad Čo všetko sú ľudia ochotní podstúpiť za peniaze? Účinkujú: Andrea Karnasová, Andrea Profantová, Peter Sklár, Marián Labuda ml. Réžia: Juraj Bielik.
Fašiangy ožijú v Dome tradičnej kultúry Gemera priadkami z Rejdovej
Napísal(a) A. Kleinová
Fašiangové obdobie, ktoré každoročne trvá od Troch kráľov do Popolcovej stredy, prinesie do Rožňavy vôňu tradícií, chutí a ľudovej kultúry. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov folklóru na celodenný tematický program Fašiangy s FSk Hôra Rejdová.
Podujatie sa uskutoční v stredu 4. februára 2026 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG). Už od 13.00 hod. sa v gastronomickej dielni predstavia členky folklórnej skupiny Hôra z Rejdovej, ktoré návštevníkom predvedú tradičnú prípravu fašiangových šišiek podľa starých receptov.
Podvečer, od 17.00 hod., sa program presunie do sály DTKG, kde sa diváci spolu s folklórnou skupinou Hôra prenesú do čias zimných večerov na gemerskej dedine. Scénický folklórny program Rejdovskie priadki ponúkne autentický pohľad do tzv. kúdelnej chyže – miesta, kde sa ženy stretávali pri priadkach.
Gemer si pripomenul 81. výročie oslobodenia spod fašizmu
Napísal(a) MG od
V januári si na Gemeri už 81 rokov pripomíname oslobodzovacie boje, ktoré navždy zostanú zapísané v novodobej histórii aj tohto nášho regiónu. Tak tomu aj dnes boli najmä väčšie obce svedkami kladenia vencov bojovníkom padlým v II. svetovej vojne za našu slobodu. Z rôznych zdrojov sme zaznamenali slávnostné zhromaždenia nielen vo veľkých mestách Gemera, ale aj z menších obcí, z ktorých niekoľko v príspevku pripomíname.
Revúca – Vo štvrtok 22. januára 2026 si na Námestí slobody za účasti širokej verejnosti, členov Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generála Viesta v Revúcej a v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej pripomenuli 81. výročie oslobodenia mesta Revúca. Sloboda do mesta Revúca prišla 25. januára 1945. Z historických prameňov vieme, že víťazné vojská vstúpili do mesta ráno o siedmej hodine.
Na Gemeri sa v uplynulom roku 2025 narodilo vyše 1300 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V uplynulom roku 2025 sa na Gemeri narodilo vyše 1300 detí. Vyplýva to z informácie, ktorou na stránku práve prispela Bianka Krejčíová, komunikačná špecialistka Nemocníc Penta Hospital. Pozrime sa preto bližšie do našich jednotlivých nemocníc v tomto regióne. Všimnite si aj najčastejšie rodné mená, ktorými v týchto nemocniciach chlapcov, či dievčatá pokrstili. Popri tradičných menách rodičia dali svojím deťom veru aj netradičné mená.
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok narodilo 524 detí. Na svet prišlo 276 chlapcov a 248 dievčat. Štyri mamičky si z pôrodnice odniesli dvojičky.
Najčastejšími chlapčenskými menami, ktoré rodičia pre svojich novorodencov vybrali, boli Tobias, Filip, Kristián, Samuel, Damián, Martin a Oliver. U dievčat zase dominovali mená Emma/Ema, Sofia, Nela, Vivien, Noemi, Jana i Nina.
Viac...
Štátne vyznamenanie prezidenta SR aj Gemerčanke Kornélii Wirtschafterovej
Napísal(a) MG od
Prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky udelil v sobotu 10. januára 2026 štátne vyznamenania 22 osobnostiam spoločenského, vedeckého, kultúrneho aj športového života, z toho štyrom in memoriam. Medzi nimi sme zaregistrovali aj meno Gemerčanky Kornélie Wirtschafterovej, rodáčky z Tornale, v zastúpení ktorej Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky okruh – za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu prevzala Oľga Bodorová, bývalá riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Slávnostný akt sa uskutočnil v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Kornélia Wirtschafterová prežila štyri koncentračné tábory
Kornélia Wirtschafterová sa narodila 28. júna 1926 v Tornali do maďarskej rodiny židovského pôvodu. Spolu s bratom a rodičmi sa v roku 1938 presťahovali do Rimavskej Soboty.
Alexander Valuch víťazom stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Napísal(a) MG od
Pohár starostky obce Gemerská Poloma v 34. ročníku stolnotenisového turnaja ako prvého tohtoročného turnaja na Slovensku si 3. januára 2026 vybojoval tretí hráč rebríčka SSTZ Alexander Valuch (AŠK Mária Huta/TTC ROVAA Žilina), ktorý v K. O. súboji o 1. miesto zdolal Martina Marka (ŠKST MICHALOVCE/STK LOKOMOTÍVA KOŠICE) 11:7, 11:5, 11:3. Informuje o tom obecná stránka Gemerskej Polomy. Turnaja sa zúčastnil aj predseda SSTZ pán Anton Hamran, ktorý odovzdal víťazom trofeje a pri príležitosti stého výročia stolného tenisu na Slovensku a zakladateľom turnaja Pamätné listy: pánovi Jánovi Chanasovi, ako zakladateľovi turnaja, Jurajovi Galajdovi, Pavlovi Petergáčovi st., Jozefovi Trojanovi st., Miroslavovi Michalkovi a Lillian Bronďošovej (na obrázku nižšie) ako výraz vďaky za podiel na rozvoji slovenského stolného tenisu v jeho bohatej histórii.
Výstava revúckych amatérskych fotografov oslavuje desiaty ročník
Napísal(a) MG od, ai
REVÚCA 10. decembra 2025 – Vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Revúcej bola 10. decembra t. r. slávnostne otvorená výstava prác miestnych amatérskych fotografov pod názvom "Revúcka fotografia 2025“. Tento ročník je už desiatym v poradí, čo potvrdzuje neutíchajúci záujem o fotografiu a lokálne umenie v regióne.
Na vernisáži sa zišlo množstvo milovníkov umenia, aby si ako prví prezreli pestrú mozaiku zachytených momentov, krajiniek a detailov z objektívov revúckych autorov. Atmosféra bola príjemná a návštevníci mali možnosť priamo diskutovať s prítomnými fotografmi o ich dielach a inšpirácii.
Niekoľko fotografií Petra Pobočeka z otvorenia zachytáva slávnostnú náladu a prvé reakcie návštevníkov.
Omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
V jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla sa 7. decembra 2025 uskutočnila omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru, ktorú poslúžil Mgr. Gabriel Deustcha, administrátor farnosti. Tejto svätej omše sa zúčastnili dobrovoľní hasiči z Jelšavy so zástavou a baníci zo SMZ, a. s. Jelšava so svojou zástavou. Na omši nemohli chýbať ani mladí hasiči plameniaci.
Na úvod do kostola vošli hasiči a baníci so zástavami. Mladí hasiči – Michal Barčiš, Ivana Dúdorová a Bianka Hudačeková odovzdali dary – chlieb a soľ, Zdenko Javorčík ml. a Zdenko Javorčík st. sekeru a prilbu. Počas omše pán administrátor vysvetlil, prečo zavítali hasiči a baníci do kostola, oboznámil prítomných so životom svätej Barbory.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-