skupina ľudí pod vedením nášho kaplána, ktorí túžili naše veľhory pokoriť. Alternatívou pre prípad zlého počasia  bola návšteva AquaCity v Poprade. Desať, prevažne mladých ľudí sa vystrojilo aj na hory aj do vody. Po príchode do Popradu sme sa napriek viac-menej nepriaznivej predpovedi počasia vybrali predsa len do hôr. Len jeden člen skupiny ostal zo zdravotných dôvodov radšej v AquaCity. Deviati sme vyrazili z Nového Smokovca a náš cieľ mal byť pri Téryho chate. Na rýchle tempo, ktoré „vedúci výpravy“ nahodil, sme si postupne zvykli a na Hrebienok sme mokrí (spotení) ako myši vybehli raz-dva. Cestou sme obdivovali vodopád, mohutné skaliská a mnohí sme si uvedomili, že príroda je najmajestátnejším Božím chrámom.  Ďalšia zastávka bola pri Zamkovského chate v ústí Malej Studenej doliny. Tu sme však už dorazili za výdatného dažďa a nebyť ochoty nášho vedúceho (pomohol personálu chaty a za odmenu sme sa mohli ukryť vo voľnej izbe), tak by sme museli skoro hodinový dážď prečkať vonku. Posilnení a prezlečení sme sa po daždi vybrali ďalej – do cieľa, teda na Téryho chatu. Ideme si, ideme a ani neviem, koho (tuším Tomáša) napadlo sa len tak opýtať, že či ideme dobre. Vedúci vybral mapu a zistili sme, že sme sa „trošku“, zrejme omámení prírodou alebo inou koncentráciou kyslíka, pomýlili. Namiesto zelenej značky sme išli po červenej. Nakoniec sme sa tomuto nechcenému omylu všetci veľmi potešili a boli sme radi, že sme mohli obdivovať priezračnosť Skalnatého plesa a aj úžasné divadlo, v ktorom hlavnú  úlohu hral pán Lomnický a pani Hmla. Behom niekoľkých minút bola viditeľnosť na pár metrov a vzápätí sa nám Lomnický štít ukázal v celej svojej nádhere. Lanovka, ktorá prichádzala zo zahaleného Lomnického štítu vyzerala, akoby ju pustili rovno z neba. Druhú búrku sme prečkali v chate pri Skalnatom plese a odtiaľ sme schádzali priamo do Tatranskej Lomnice. Dvaja odvážlivci (Radka a Peťo) využili trojkolesové káry a dlhú cestu si skrátili a aj spestrili občasným vybočením do blata alebo trávy J.   Cestou dolu sa nedalo odolať príťažlivosti našich veľhôr a niekoľkokrát sme sa k nim obrátili face to face. Nádhera!!!
Napriek bolesti kolien, otlakom, dažďu, prepoteným tričkám, niekoľkodňovej svalovke bol čas v nečase prežitý plnohodnotne. Ak k tomu pripočítam dobrú náladu, smiech, vtipy a vyjadrenia typu: „Ja idem dole na tom kolovrátku“ (rozumej kolobežke), tak sme sa vlastne domov vrátili s veľkým bohatstvom v duši.
V prvom rade ďakujem Bohu, že sme sa vrátili zdraví. Ďalej ďakujem kaplánovi Jankovi za nápad, zorganizovanie túry, bezpečné dopravenie na výlet a z výletu  a samozrejme všetkým (Vierke, Miške, Radke, Peťovi, Tomášovi, Janymu, Milošovi a Robovi) , ktorí tvorili našu „výpravu“. Bol to úžasný deň. Vďaka!!!               
Silvia Lengová
{gallery}obsah/bystre/tatry{/gallery}
{jcomments on}