poli kdesi pri Joviciach veliké americké (alebo anglické) bombardovacie lietadlo. Zrejme núdzovo pristálo ešte pred prechodom frontu, keď toto územie bolo ešte maďarské. Dopočul som sa, že časť posádky sa zachránila. Rád by som vedel či o tom existuje nejaká písomná správa a aký bol osud členov posádky, ktorí sa zachránili.“
Milým prekvapením pre pána Bradovku, ktorého na okolí všetci dobre poznajú ako aktívneho seniora na internetovej sieti bolo, keď sa dozvedel prostredníctvom Mariany Benedikovej, že strojom, o ktorom je reč a ktorý bol počas útoku nemeckých stíhačov zasiahnutý a dopadol na území Slovenska, bol stroj B-24H-15-DT sériového čísla 41-28913. Stroj patril do zostavy 767. bombardovacej perute, 461. bombardovacej skupiny. Posádku lietadla tvorili: 1st Lt. Robert A. Galvan, 2nd Lt. Eldred H. Helton, 2nd Lt. Frederick C. Smyth, 2nd Lt. Edward A. Kussler, Sgt. Albert G. Jones, Sgt. Arthur C. Piccoli, Cpl. Thomas S. Lyons, Sgt. Thomas E. Stevenson, Sgt. Roy B. Wilhite, Sgt. Purvis L. Stacks.
Prípad, ktorý zažil, vtedy mladý študent Bradovka, mal však začiatok v polovici decembra roku 1944. Všetko je o ňom presne zachytené v historických dokumentoch americkej armády, kde sa o jeho desaťčlennej posádke po zasiahnutí lietadla nemeckou protivzdušnou batériou, o.i., píše: „Pilot 1st Lt. Robert A. Galvan otočil svoj poškodený bombardér na východ a snažil sa dostať za líniu východného frontu.
Po 45. minútach letu však stroj nebol schopný udržať sa dlhšie vo vzduchu a pilot s posádkou asi o 12:00 hod. núdzovo pristáli v katastri obce Jólész (Jovice) v blízkosti mesta Rozsnyó (Rožňava), vtedy na Maďarmi zabratom území, dnes na Slovensku. Bohužiaľ, do dnešných dní ostali nažive iba dvaja členovia tejto posádky, a preto osud stroja a posádky nie sú úplne detailne podchytené. Po útoku nemeckých stíhačov leteli asi trištvrte hodinu na východ a núdzovo pristáli pri meste Rožňava. Dvaja letci z posádky boli zranení nepriateľskou paľbou. Pravý bočný strelec Sgt. Purvis Lee Stacks bol štyri až päťkrát zasiahnutý nepriateľskými strelami a mal pravdepodobne zranenie chrbtice. Bol ochrnutý od pása dolu, avšak prežil núdzové pristátie. Bol prevezený do nemocnice. Sgt. Artur C. Piccoli, zadný strelec utrpel zranenia na jednej nohe a členku.
Po pristátí boli letci zajatí maďarskými vojakmi. Preniesli oboch zranených na nosidlách k ceste, naložili na korbu auta a vojaci ich všetkých odviezli do Rožňavy.
Zranených odviezli do nemocnice, kde boli ošetrení. Piccoliho noha musela byť amputovaná maďarským doktorom. Ruskí vojaci oslobodili oboch zranených letcov v januári 1945. Eldred Helton letel s posádkou iba 17. decembra (1944) ako druhý pilot. Nebol pravidelným členom posádky #78-2. Sgt. Wilhite sa stal zajatcom Maďarov asi na 12 dní. Počas presunu sa jemu a spodnému strelcovi menom Albert G. Jones podarilo v obci Dobšiná ujsť zo zajatia. Druhý deň na úteku boli kontaktovaní partizánmi, ktorí im pomohli a dali nejaké jedlo. Na štvrtý deň od úteku boli opäť zaistení žandármi z obce, snáď obec Smolnik [odhad z fonetického prepisu názvu], počas pokusu o prechod línie frontu. Až po piatich týždňoch, 22. januára 1945 dorazili do tábora Dulag Luft. Tak dlho im trval prechod cez Slovensko, Rakúsko a Nemecko. Oslobodený bol 29.4.1945 v Moosburgu. Zvyšok posádky skončil v nemeckých zajateckých táboroch. Smyth a Kussler boli v zajateckom tábore Stalag Luft III a v Luckenwalde a boli oslobodení ruskou armádou 22. apríla 1945. Do Štátov sa vrátili začiatkom mája 1945.
Životný osud spomínaných pilotov však pokračoval po skončení druhej svetovej vojny už na území Spojených štátov amerických. História nám sprostredkovala svedectvo o viacerých z nich. Pilot Robert Galvan zotrval u letectva i po vojne a zahynul v roku 1956 počas tréningu nad Kansasom, keď jeho lietadlo explodovalo vo vzduchu. Tom Lyons zomrel v Tennessee v roku 1996 a Wilhite zomrel v Missouri v roku 1998.
Taký bol osud lietadla spojeneckých armád na konci druhej svetovej vojny, ktoré na seba upozorňovalo obyvateľov okolia Jovíc i mladých študentov idúcich, na začiatku tohto príbehu spomínanou trasou pod Silickou planinou neďaleko Rožňavy. Bolo by zaujímavé dozvedieť sa o osude tohto lietadla v Joviciach po tom, ako bolo opustené strážnou službou.
Spracoval Ondrej Doboš
{jcomments on}































__________________________________________________
Zaujímavosťou týchto horúcich dní v Gemeri bola informácia o tom, že v decembri 1944 núdzovo pristálo pri Joviciach vojenské lietadlo americkej armády. Potvrdil mi ju sám jej pôvodca pán Vojtech Bradovka z rožňavskej mestskej časti Nadabula, ktorý mi o nej napísal: „Po 68 rokoch som si spomenul ako v apríli r. 1945, po prechode frontu cez Gemer, sme išli so spolužiakom na bicykloch cez Rožňavu do Prešova do školy.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-