Oslavy 600. výročia prvej písomnej zmienky o obci Ratkovské Bystré po sobotňajšom spoločenskom, športovom, folklórnom a zábavnom programe vyvrcholili v nedeľu 4.8.2013 slávnostnými službami Božími a koncertom v rámci festivalu Revúcke augustové koncerty v evanjelickom a. v. kostole v Ratkovskom Bystrom. univerzite v Ružomberku a Súkromnom konzervatóriu vo Zvolene a sopranistka Mgr. art. Michaela Sojčáková, hosťujúca sólistka Štátnej opery v Banskej Bystrici, koncertná speváčka a účastníčka mnohých festivalov na Slovensku a v zahraničí, za klavírneho sprievodu študentky Akadémie umení v Banskej Bystrici klaviristky Alexandry Márie Matušovovej zaspievali skladby G. B. Pergolesiho, M. Glinku, M. Lorenca, A. Scarlattiho, G. Giordana, S. Rachmaninova, N. R. Korsakova, E. Morriconeho a W. A. Mozarta. Hrou na organe sa predstavil umelecký riaditeľ festivalu RAK, koncertný organista a zároveň vedecký pracovník Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied v oblasti organológie historických organov Mgr. art. Andrej Štafura, Phd., ktorý v dvoch vstupoch zahral skladbu G. F. Händla: Koncert pre organ g mol, op. 4, č.1.
Po koncerte ešte dlho pred kostolom diskutovali početní účastníci osláv, medzi ktorými bol aj známy básnik, autor mnohých básnických zbierok, redaktor a pedagóg Ondrej Nagaj (1940), ktorý ako rodák z Ratkovského Bystrého – časť Filier, prišiel pri tejto príležitosť pozdraviť svoju jubilujúcu obec a zároveň predstaviť svoju najnovšiu zbierku básní pre deti.
Marta Mikitová
PRÍLOHA: Ako prílohu ponúkame stručný prehľad 600 ročného vývoja obce Ratkovské Bystré:
Obec sa spomína od roku 1413, ale vznikla v druhej polovici 14. storočia. Názov obce je doložený z roku 1413 ako Byzthra, z roku 1450 ako Byztre, z roku 1773 ako Bistra, z roku 1920 ako Ratkovské Bystré; maďarsky Ratkóbisztró, Ratkósebes. Obec patrila Derencsényiovcom, koncom 17. storočia Rákócziovcom, od 18. storočia viacerým rodinám. Pôvodným prameňom obživy boli okrem horských lúk bane, ale v 16. storočí sa obec zmenila na pastiersku, poplatnú Turkom. V novoveku sa rozmohlo súkenníctvo. Roku 1828 mala obec 72 domov a 690 obyvateľov, roku 1842 vyhorela. V 19. storočí boli obyvatelia zamestnaní zväčša v baniach a na okolí. Za I. ČSR to bola obec roľníkov a baníkov v železorudných baniach. Obyvatelia podporovali SNP a obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy. Pôdu obrábali súkromní hospodáriaci roľníci. Ešte v polovici 20. storočia ženy tkali konopné plátno, v obci boli stupy na lámanie konopnej byle. Po roku 1960 väčšina obyvateľov pracovala v magnezitovom priemysle a v lesnom hospodárstve.
Obec Filier bola v roku 1964 zlúčená s obcou Ratkovské Bystré. Listinne je doložená z roku 1427, keď mala 9 port. Vznikla koncom 13. storočia. Názov obce je doložený z roku 1427 ako Filleyer, z roku 1808 ako Fillár, z roku 1920 ako Filiar, z roku 1927 ako Filier; maďarsky Fillér. Obec patrila Derencsényiovcom, časť Soldosovcom, od druhej polovice 17. storočia Muránskemu panstvu. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a dobytka. V 18. storočí sa rozmohla výroba truhlíc, s ktorými obchodovali. V roku 1773 mala obec 20 sedliakov a 22 želiarov, v roku 1828 mala 55 domov a 567 obyvateľov.
Dnes má obec Ratkovské Bystré 388 obyvateľov (k 31.12.2011).
FOTOGALÉRIA Z OSLÁV
{gallery}kultura/koncert/ratkovske{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-