×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/ghorka/vylet
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/ghorka/vylet
piatok, 06 máj 2011 11:20

Po celý čas stoja pri mne ľudia, ktorým by som sa v túto májovú nedeľu chcela poďakovať Doporučený

Napísal(a) Erika Mogyoródiová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Druhá májová nedeľa je sviatkom našich maminiek. Tento deň sa nám zaryl do pamäte už od detstva, keď sme ešte ako škôlkári a škôlkárky snažili naučiť sa rôzne básničky, pesničky, krátke divadelné predstavenia, s ktorými sme chceli preukázať vďaku svojim mamkám.
Vtedy sme si možno ani neuvedomovali, prečo asi naše vystupovania z príležitosti „Dní matiek” vyčarí úsmev na tvári a zároveň aj slzu v očiach našim mamkám. Na to sme potrebovali prežiť ďalšie roky.
Teraz už viem, že keď som spadla a rozbila si koleno, niekoho to bolelo ešte viac. Alebo, keď ma niekto urazil, predtým som nerozumela tomu, ale teraz už dobre

chápem, že som v ten deň nebola sklamaná a zranená iba ja. Bolelo to aj niekoho iného. Uvedomujem si aj to, že keď som po vyučovaní veselo a šantivo poskakovala domov, tak z mojej prvej jednotky mal radosť aj niekto „INÝ”. A to všetko boli len začiatky mojej cesty životom, na ktorej som nikdy nebola, nie som a pevne verím, že ešte dlho nebudem sama.
Po celú tú dobu stáli pri mne ľudia, ktorým by som sa túto májovú nedeľu chcela poďakovať. Sú to naše mamky, babičky, prababičky a milé pani učiteľky, ktoré možno častokrát boli našimi druhými mamkami. Toľko nás naučili a viedli životom po celé tie dlhé školské roky, keď sme denno - denne zasadali do školských lavíc. Ony nás s takou trpezlivosťou učili a naučili toľkým veciam a obohatili s mnohými znalosťami.
Prešli roky, ktoré moju vďaku iba posilnili, a ktorá rástla spoločne so mnou. Teraz už viem, že slovo „mama” je čarokrásne.
Tak len tíško, úprimne a z čistého srdca pošepnem: „Ďakujem!”

Erika Mogyoródiová: 

Tisíckrát je málo 

Som Ti vďačná za život,
že môžem vnímať svetlo sveta.
Chcem prevziať Tvoju podobu,
aj keď dobre viem,
že sa to tak ľahko nedá. 

Mám už svoje roky,
predsa mnoho učenia pred sebou.
Zaslúžiš si lásku,
veľa cnosti,
ktorá nie je iba slabou ozvenou.

 

 

                  

Chcela by som zrátať,
koľkokrát Ti mám vravieť:
Mám Ťa rada!”
Teraz z toho mám strach,
bojím sa,
žeby som to nedokázala. 

V pamäti mi víri hlavou toľko spomienok,
je ich ako hviezd na nebi.
Neviem, kedy vyslovím slovo: „Dosť!”
Veď aj my dospelí sme bez svojich mamiek
zraniteľnejší a takmer stratení.

Viem, je to málo,
predsa v mojom srdci je veľká snaha,
poďakovať Ti zato,
že ma ľúbiš,
že si ma vždy milovala.



{jcomments on}
Čítať 4317 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:36

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!