piatok, 15 júl 2011 20:56

Teta Emília Smreková zo Stratenej vyžaruje okolo seba lúč lásky a duševný pokoj hodný závidenia Doporučený

Napísal(a) Mgr. Erika Oravcová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Teta Emília Smreková zo StratenejNevidíme ju v televízií, nečítame o nej ani v novinách. Žije tu, medzi nami, spokojná so svojím životom, zmierená so svojím životným údelom, ktorý prijala a žije s ním tak normálne, spokojne, ako keby to všetko muselo tak byť. Jednoduchí ľudia sú nádherní ľudia. Bez veľkého rozruchu vyžarujú okolo seba lúč lásky a duševný pokoj hodný závidenia. Takýmto človekom je aj teta Emília Smreková zo Špitala v Stratenej.
Hovorí sa, že pri stretnutí s človekom stačí pár sekúnd, aby ste postrehli aký to je človek, čo sa skrýva v jeho očiach, v jeho duši a v jeho srdci. A u nej to platí dvojnásobne. Privíta vás širokým úsmevom v okrúhlej tvári, ponúkne stoličku a ihneď „zavelí“ svojej dcére: „Ta dačo ponúkni,“ 

pričom sa stále usmieva.
Keď sa jej spýtate, ako sa má odpovie: „Dobre, len keby som čula.“ Ale aj tento údel prijala s pokorou. Ani len lekára nechce ísť navštíviť. Nevie, či má dobrý tlak, či normálnu hladinu cukru v krvi…, ani to nerieši. Berie všetko tak, ako príde. Vytvorila si svoj vlastný svet, v ktorom je spokojná a šťastná, obklopená svojimi najbližšími.
Nemala ľahký život. Pripravil jej ako mladej vdove s malými deťmi nie jedno trápenie. Postihol ju aj najhorší údel, aký môže matka dostať − smrť dieťaťa. Nie ľahko, ale predsa to všetko prekonala, ale hlavne nezanevrela. Nezanevrela na ľudí, nezanevrela na život ako taký. Našla si v ňom to svoje. Svoj pokoj, svoju pokoru, svoju radosť. Má ona v živote svoje radosti. Teší sa svojim vnúčatám, na ktoré sa dokáže dívať celé hodiny. A keď sa dopočuje, že prídu, už vypeká, vyvára, chystá a chystá, aj keď sa neohlásia, čo keby náhodou!
A keď neprídu, nájde si iný program. Sleduje televíziu, hlavne čo dobré varia, aby vedela. Prečíta všetky noviny a časopisy, ktoré jej prinesú, modlí sa, ale hlavne spieva. Spieva rada a stále. Aj večer, keď nemôže zaspať, aj svojim vnúčatám, aj ráno, či cez deň, keď je sama. Piesňou, tým najkrajším vyjadrovacím prostriedkom uľavuje svojej duši, prejavuje svoj pokoj, svoju duševnú pohodu.
Je pre mňa osobne, ale verím, že aj pre nás ostatných veľkým životným vzorom. Nech máme všetci takú vnútornú silu prijať život tak, ako nám bol nadelený, ako ona. Mať radosť z bežných a jednoduchých vecí a takto spokojne prežívat svoju starobu.
Nech ešte dlho žije medzi nami. Ticho, skromne, nenápadne… Šťastná to žena!
Mgr. Erika Oravcová,
starostka Stratenej

Čítať 4838 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:52

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.