piatok, 29 marec 2013 21:17

Veľká noc 2013 – deti vymenili hojdačky za sánky Doporučený

Napísal(a) Bc. P. Mikulecký
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Nezvyknem obvykle zadávať na svojej zrkadlovke vloženie dáta do fotografií. Dnešného dňa som predsa len v menu nastavenia fotoaparátu vloženie dáta zadal, lebo inak by mi možno o pár týždňov nik neveril, že tieto fotografie naozaj sú z 29. marca 2013. Akurát jedna vec mi unikla: nakoľko vloženie dáta štandardne nevyužívam, na jeseň som zabudol posunúť hodiny na zimný čas. Čas na fotografiách je teda letný.
Tohtoročná zima nám pripravila už zopár pozoruhodných prekvapení.

Napr. 17. marca 2013 na stanici SHMÚ v Červenom Kláštore namerali vo výške 2 metre nad povrchom – 24,0 °C. Vo výške 5 cm nad povrchom dokonca až – 29,0 °C. Slovenský hydrometeorologický ústav konštatoval, že ide o mimoriadnu vec, aby bola najnižšia teplota vzduchu v zimnom polroku na Slovensku zaznamenaná v druhej polovici marca. Väčšinou to býva v januári alebo vo februári. V tom istom čase víchrica spôsobila obrovské škody aj v parku Betliarskeho kaštieľa. 
Teplotné rekordy však počas tejto zimy nepadali. Rekordnou zimou zostáva stále zima z roku 1929, kedy praskali aj stromy a hynula zver. 11. februára 1929 namerali vo Vígľaši – Pstruši dodnes neprekonaný teplotný rekord. Teplomer ukazoval – 41,0 °C. Teplotný rekord sa podarilo namerať vďaka učiteľovi a dobrovoľnému pozorovateľovi Štátneho meteorologického ústavu Jánovi Porschovi a tiež lesníkom vtedajších Československých štátnych lesov, ktorí prevádzkovali vo Vígľaši meteorologickú stanicu. Ladislav Kamenský z banskobystrickej pobočky Slovenského hydrometeorologického ústavu uviedol, že podobná poveternostná situácia sa vyskytuje veľmi zriedkavo a závisí od rozloženia tlakových útvarov, ktoré umožnia prienik arktického vzduchu. Tak tomu bolo aj v roku 1929, pričom silné mrazy trvali bez prerušenia niekoľko týždňov. Tej zimy (podľa slov pamätníkov) stromy doslova pukali a rozleteli sa na kusy. Praskali aj múry domov a ľudia vychádzali von minimálne.
Svet však zažil v rokoch 1250 – 1830 akúsi malú dobu ľadovú (ako býva aj označovaná). Pokles priemernej ročnej teploty možno pozorovať už od roku 1310, po konci tzv. stredovekého teplého obdobia. Námorníci v severských oblastiach začali pozorovať tento trend už o storočie skôr (po roku 1200). V rokoch 1315-1322 nasledovala po sebe séria studených a daždivých rokov. Dážď od jari do jesene poškodzoval vážne úrodu a niektorým plodinám neumožnil vôbec vzrásť. Nasledoval nedostatok krmiva pre dobytok, ktorý navyše decimovali epidémie. Po silnom raste počtu obyvateľov v Európe od ranného stredoveku až do začiatku 14. storočia došlo k výraznému poklesu počtu obyvateľstva. V priebehu 15. – 17. storočia sa ochladilo na celé desaťročia. V tom čase zamŕzali pravidelne aj rieky v celej západnej Európe. Napr. Vltava bola pravidelne pokrytá ľadom hrubým niekoľko desiatok centimetrov. Tri najchladnejšie obdobia malej doby ľadovej majú aj svoje označenie. Najchladnejšie bolo tzv. Maunderove minimum z rokov 1638 – 1715. V tom čase sa na Slnku neobjavovali takmer žiadne slnečné škvrny. To malo vplyv na klímu na Zemi, ktorá bola výrazne chladnejšia. Druhým najchladnejším obdobím je tzv. Spörerove minimum z rokov 1400 – 1510 a tretie najchladnejšie tzv. Daltonove minimum z rokov 1790 – 1830. Počas tzv. Maunderovho minima bežne počas zimných mesiacov bolo zamrznuté Baltské more a takisto Calaiská úžina, takže bolo možné prejsť cez more z Anglicka do Francúzska.
No zaujalo ma, že napriek tomu, že hojdačky na našom sídlisku (Juh) v Rožňave sú pre aktuálnu snehovú nádielku nepoužiteľné, zaregistroval som, že rodičia obliekli deťom oteplovačky, a vybrali z pivníc sánky.
Len tak premýšľam, či tradičné veľkonočné oblievanie toho roku nenahradíme veľkonočnou guľovačkou ... 
Bc. Petr Mikulecký

 {jcomments on}

 

Čítať 2498 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:02

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.