Cieľom tohto zaujímavého podujatia bolo aj takýmto spôsobom priblížiť deťom svet kníh a ukázať im, že myšlienkový svet vytvorený čítaním kníh nie je ničím nahraditeľný, že obohacuje ich fantáziu, podnecuje tvorivosť, pomáha im v poznávaní sveta a zároveň seba samého, cibrí slovnú zásobu, zlepšuje pravopis a rozvíja ich komunikačné schopnosti. Hlasným čítaním a osobným vyznaním vzťahu hosťov podujatia ku knihám malo vytvoriť v nich príjemný pocit z čítania, ktorý je východiskom pre získanie budúceho čitateľa. 
Pozvanie prijali známe osobnosti regiónu z rôznych oblastí života, aby deťom prečítali z kníh svojho detstva či z kníh, ktoré ich najviac zaujali. Pracovníčky knižnice, ktoré toto podujatie moderovali, zapájali deti do diskusie, ktorá sa rozprúdila po každej prečítanej ukážke. Deti reagovali a spytovali sa každého z hostí na ich vzťah k čítaniu, na ich obľúbenú knihu či žáner a boli zvedavé aj na to, či vedú aj svoje deti k čítaniu a odznela aj „zákerná“ otázka, či hostia radšej čítajú alebo pozerajú filmy. I samé sa rozhovorili o tom, ktorá je ich najobľúbenejšia kniha, či ktorú majú práve rozčítanú alebo sa chystajú prečítať si ju. Máloktoré z detí nezdvihlo ruku pri otázke, či im rodičia čítali rozprávky. Potešujúce je zistenie, že deťom svet kníh naozaj nie je cudzí, i keď v súčasnosti čítajú menej, lebo majú viac iných lákadiel, či „konkurencií“, ako mali staršie generácie. Keď jedna z moderátoriek pripomenula včerajšiu besedu s akademickou maliarkou Danielou Zacharovou, ktorá sa konala pri príležitosti otvorenia výstavy z tvorby významnej slovenskej spisovateľky Kláry Jarunkovej „Jediná a jedinečná“ a citovala výrok D. Zacharovej:  „počítač si do postele nezoberieš...“, tak celkom malí školáci okamžite zareagovali: „ale notebook áno!“
Vysielanie bolo rozdelené do troch blokov pre deti 4. - 6. ročníka základných škôl a trvalo celé predpoludnie. Riaditeľka knižnice Mgr. Iveta Kyselová a pracovníčky knižnice privítali deti i hostí a po ich slovách sa ujali prvého čítania zástupcovia Mesta Rožňava Štefan Gerža a Ing. Eva Petruchová.
Štefan Gerža, pracovník Odboru školstva, mládeže, športu, kultúry a ZPOZ MsÚ Rožňava v úvode svoho čítania vysvetlil deťom, prečo sa práve v tomto období konajú Dni mesta Rožňava. Práve v týchto dňoch si Rožňava pripomína 720. výročie prvej písomnej zmienky o existencii mesta, keď  3.2.1291 kráľ Ondrej III. nariadil zmenu hraníc mesta a 31.12.1291  daroval mesto ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi (táto darovacia listina sa dosiaľ nachádza v Biskupskom úrade v Rožňave). Pospomínal si aj na časy, keď ešte v rozhlase čítavala rozprávky teta Viera Bálintová a potom už začal čítať z knihy, ktorú má rád od svojho detstva až doteraz. Bola to rozprávka Pavla Dobšinského Lomidrevo alebo Valibuk. Aj tu sa prejavilo jeho herecké umenie, čítal s veľkým zanietením a jeho prednes veru ani ničím nezaostával za prejavom Dušana Jamricha, ktorý prerozprával Dobšinského rozprávky na niekoľkých krásnych CD. Veď Štefan Gerža pôsobí v oblasti miestnej kultúry v okrese vyše 40 rokov, nielen v rôznych pracovných pozíciách, ale účinkoval aj v amatérskom divadle „Na poschodí“ pri Kultúrnom a spoločenskom stredisku v Rožňave a Ochotníckom divadelnom súbore P. J. Šafárika v Betliari, s ktorým na Scénickej žatve v Martine (1980) získal cenu za najlepší herecký výkon a zahral si aj ako externý člen divadelného kolektívu Mestského divadla Actores v Rožňave.
Ing. Eva Petruchová z Mestského úradu prijala pozvanie prvýkrát a na čítanie si pripravila úryvok z knihy Harry Potter a Tajomná komnata. „Nie je nič krajšie, ako zobrať si knihu a čítať si príbehy sám,“ povedala na záver a deti s ňou iste súhlasili.

V druhom vstupe prečítal nový viceprimátor mesta Pavol Burdiga úryvok z knihy, ktorá mu ostala v pamäti, pretože v detstve sa mu najviac páčili dobrodružné príbehy: Traja pátrači. Tajomstvo strašidelného zámku -  Hmla strachu.  Pýtal sa detí či ju čítali, lebo on vraj niektoré kapitoly kedysi čítal aj pod perinou, lebo sa bál. „Boli to stránky, ktoré som si  pri čítaní v duchu predstavoval. Dnes deti dej často vnímajú cez filmy, ale ja som si mohol viac predstavovať,“ poznamenal k otázke, či radšej číta, alebo pozerá filmy. A spomenul aj svoju prvú pani učiteľku Tomkovú, ktorá ho naučila čítať a aj priviedla k čítaniu.
Riaditeľ okresného riaditeľstva Policajého zboru v Rožňave pplk. Mgr. Ivan Bronďoš si pripravil ukážku z iného „súdka“. Skôr inklinuje k poézii, pretože mama mu často čítavala básničky a veršované knižky, a preto má väčší vzťah k poézii, ktorá vie veľa napovedať a pomôže precítiť aj stavy vlastnej mysle. Najobľúbenejším jeho autorom je Milan Rúfus, ktorý do svojich básní vkladá veľa citu. Preto si aj na ukážky vybral verše z jeho knihy Modlitbičky.
Spomenul aj ďalšie svoje obľúbene knihy, tiež ich porovnal s filmom, ale zdôraznil, že na knihe sa mu páči najviac to, že sa k nej môže kedykoľvek vrátiť. V práci má na starosti vážnejšie veci, často negatívne, a preto musí aj takto relaxovať. A ešte bolo potešujúce, že na jeho otázku, či niekto z detí sa už pokúsil napísať nejakú básničku, sa zodvihli skoro všetky ruky. Dokonca jedno dievčatko odpovedalo, že momentálne má najradšej knihu, ktorú práve vymýšľa - možno sa v Rožňave rodia budúci spisovatelia.

Potom už nasledoval tretí blok podujatia. (Škoda len, že boli „hluché“ miesta medzi jednotlivými blokmi programu, vtedy rádio mlčalo, šumelo, alebo sa z neho ozýval len džavot detí. Prestávky mohli byť ničím vyplnené, napríklad informáciami o knižnici alebo hudbou.)
Eva Klenovská, riaditeľka ZUŠ Rožňava a učiteľka hry na klavír takisto zdôraznila aké je čítanie dôležité, ako sama na sebe pociťovala rozširovanie svojej slovnej zásoby i ako nemala problémy pri písaní diktátov, lebo si vedela slová vizuálne predstaviť. Priznala sa, že v detstve veľa čítala a že od čítania Anny zo Zeleného domu ju nemohlo odradiť ani jej obľúbené hranie na klavír. Na čítanie si vybrala Ezopove bájky, na ktorých ju zaujalo najmä to, že každá bájka končí zaujímavým ponaučením. A aj deti hneď aktívne zapájala do deja otázkami, aby si vlastnou dedukciou to ponaučenie našli samé.  
Posledným hosťom podujatia bol Gabriel Rožai z Domova sociálnych služieb Amalia, člen Občianskeho združenia Rehamenta, ktoré realizuje voľnočasové aktivity pre členov s mentálnym postihnutím, známy aj svojím vzťahom ku gemerskému nárečiu, ktoré sa prejavuje v záslužnom vyhľadávaní, zapisovaní a následnom spracovaní nárečového materiálu. Vekom deťom najbližší čítal piatakom a šiestakom z knihy Kláry Jarunkovej Tulák. Predstavil spisovateľku i jej diela, ktoré zobrazujú svet mladého človeka a rozoberajú jeho problémy, a aj keď napísané v 60. rokoch, sú aktuálne aj dnes. Predstavil knihu, jej obsah i mladého hrdinu – dospievajúceho chlapca, ktorý hľadá sám seba, svoje miesto na zemi a spôsob ako sa vysporiadať s problémami a záludnosťami života. Voviedol deti do deja a potom sa už pustil do čítania. Keďže jeho čítanie rôznych ukážok z knihy bolo spojené aj s komentárom k deju, určite vyvolal záujem detí o túto knihu a priviedol ich k jej prečítaniu. Jeho vystúpenie bolo peknou bodkou za podujatím.
Reakcie detí svedčili o tom, že boli s dnešným dňom spokojné. Určite aj takýto spôsob osvojovania si čítania, ktorého základom je počúvanie, rozprávanie, vypytovanie sa a rozhovory, oslovil deti a stane sa im blízkym výrok André Mauroisa „Čítať peknú knihu je nepretržitý dialóg, v ktorom kniha hovorí a naša duša odpovedá.“ A o to iste aj Gemerskej knižnici išlo – chápať čítanie ako pôžitok. Kto sa to raz naučí, neopustí ho to celý život a vždy si nájde na knihu čas. 
Marta Mikitová

FOTOGALÉRIA Z ČÍTANIA KNÍH V GKPD V ROŽŇAVE
T U !

{jcomments on}