K zhromaždeným účastníkom predseda OblV SZPB v Rožňave pplk. v. v. Ján Malček priblížil svojím referátom okolnosti vypuknutia 1. svetovej vojny, jej nezmyselné obete a v konečnom dôsledku aj následky, ktoré okrem ľudských a materiálnych škôd boli dôsledkom rozpadu „žalára národov“ rakúsko - uhorskej monarchie a vyhlásenia nezávislých štátov na jej území, medzi nimi dňa 28.10.1918 aj Československej republiky Čechov, Slovákov a Rusínov.
Vtedajšie mocnosti vojnový konflikt pripravovali už dávnejšie, no zámienkou na jej rozpútanie pred verejnosťou sa stal atentát srbského študenta Gavrila Principa (ktorý neskôr zomrel v kobke pevnosti Terezín v Čechách) na následníka trónu rakúsko-uhorskej monarchie Františka Ferdinanda d Este v Sarajeve 28.6.1918. Mesiac na to, 28.7.1918 oficiálne začala vojna proti Srbsku a jeho pripojenie k monarchii. Nemecký štáb mal dopredu pripravený plán bleskovej vojny (blitzkrieg) proti Francúzsku a Rusku.
Zápaný frond po húževnatom odpore francúských vojsk a jeho spojencov sa po urputných bojoch a ťažkých stratách na oboch stranách zastavil v oblasti Sedanu a Verdunu a prešiel do dlhej tzv. zákopovej vojny.
Nemecký štáb utrpel porážku spoločných vojsk z c. k. Rakúsko-Uhorska na východnom fronte s ťažiskom v Haliči a už v novembri 1914 cárske vojská prekročili Karpaty a obsadili územie východného Slovenska na línii Bardejov - Svidník - Humenné - Medzilaborce. Podarilo sa ich vytlačiť späť za Karpaty až v máji 1915 za cenu veľkých vojenských strát.
Vojna trvala až do roku 1918, kedy v auguste dohodové štáty na západnom fronte porazili nemecké vojská a 24. októbra 1918 aj rakúsko-uhorské vojská na rieke Piave v severnom Taliansku. Zdecimovaní vojaci monarchie odmietli ďalej bojovať a dali sa na útek. Tak došlo aj k vzbure a poprave slovenských vojakov v Kragujevaci.
Po prijatí podmienok kapitulácie predložených americkým prezidentom W. Wilsonom vláde cisárskeho mocnárstva a ich prijatím vládou Karola I. vo Viedni, ktoré 11.11.1918 podpísal tzv . Abdikačnou listinou, znamenal koniec a rozpad rakúsko-uhorskej monarchie.
Dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách si okrem nevyčísliteľných materiálnych škôd vyžiadal vyše 10 miliónov životov a ďalších viac ako 20 miliónov ranených. Najväčšie straty na ľudských životoch mal hlavný iniciátor rozpútania vojny Nemecko 2 milióny, nasledovalo Rusko 1,7 milióna, Francúzsko 1,35 milióna, cisárstvo Rakúsko – Uhorsko 1,2 milióna, Taliansko 0,46 milióna, Rumunsko 0,33 milióna, Spojené Kráľovstvo 0,76, USA 0,11 miliona obetí. Ostatné štáty, napr. Turecko, Japonsko... mali straty vyše 771 tisíc.
Podľa dostupných údajov z vtedy 2.9 miliónov Slovákov bolo povolaných viac ako 400 tisíc mužov. Najskôr mobilizovali mužov od 20 do 37 rokov a neskôr od 18 do 50 rokov. Vojna si zo 400.000 vojakov zo Slovenska pohltila vyše 70.000 mužov!
Medzi nich patrí aj vyše 200 vojakov uvedených na pamätníku obetí 1. svetovej vojny na cintoríne v Rožňave, na ktorý položili vence a zapálili na ich pamiatku sviečky. Na pamiatku obetí pred pamätníkom vykonali krátke modlitby za vojakov vojenský kaplán kpt. Ján Sakal a za rímsko-katolícku cirkev, farnosť Rožňava staré mesto kaplán Martin Bunda.
Na záver všetkým účastníkom zhromaždenia poďakoval veliteľ útvaru chemického určenia v Rožňave pplk. Oliver Toderiška, osobitne veteránovi vyše 90-ročnému plk. Ladislavovi Sládekovi s manželkou a osobitne mladým študentom rožňavských základných škôl, ktorí sa pred rozchodom spoločne odfotografovali pred pamätníkom s menami padlých vojakov v 1. svetovej vojne pochádzajúcich z mesta Rožňava.
Obdobné pamätníky sú takmer v každej väčšej obci, alebo meste po celom Slovensku. Preto je potrebné si tieto tragické udalosti a ich obete neustále pripomínať, najmä mladej generácii, aby mala predstavu aký ľudský bitúnok znamenajú vojny, na ktorom zbohatnú len bankári. Že vojna nie je dobrodružstvo vsugerovávané mladým na počítačových hrách a dobrodružných filmoch. Aby sme si uvedomili, že práve dnes je nebezpečenstvo rozpútania vojnového požiaru nanajvýš aktuálne, keď počuť dunenie diel pár stoviek kilometrov od našich hraníc!
Nech sú tieto pamätníky mementom pre nás súčasníkov, ale aj budúce generácie a je naším morálnym poslaním, aby boli uchovávané.
Foto autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-