ktorí v minulom roku prispeli finančne k zhotoveniu pamätníka obetí prvej a druhej svetovej vojny. No hlavný sponzor, ktorý prispel k vyhotoveniu a postaveniu pamätníka niekoľkými tisíckami eur nechcel byť menovaný preto, že svoje rozhodnutie bolo jeho súkromné gesto k obetiam vojen a ucteniu si ich pamiatky. Veď za viac ako 70 rokov sa nenašli prostriedky k vyhotoveniu pamiatky v obci, ktorá by pripomínala hrôzy vojny a jej nezmyselnosť, kedy prinášajú obete najviac nevinní ľudia a nie tí, ktorí ju rozpútali. Slávnostným bodom pred diskusiou bolo odovzdanie členských preukazov dvom novoprijatým členom, ktorí rozšírili členskú základňu na 26 členov.
Po skončení schôdze si účastníci pochutili na chutnom guláši a predseda pozval všetkých členom k slávnostnemu zhromaždeniu občanov o 17.00 hodine a k položeniu vencov k pamätníku pred obecný úrad, na ktorom sú uvedené mená obetí prvej a druhej svetovej vojny.
Pred samotným aktom položenia vencov zaspieval spevácky zbor „Bona Fide“ z Rimavskej Soboty pod vedením Janky Dobrockej slovenskú hymnu. Po položeni vencov v krátkom príhovore predseda ZO SZPB v Hrnčiarskych Zalužanoch poďakoval všetkým, ktorí prispeli na zhotovenie a postavenie pamätníka obetí dvoch vojen. Pôvodný pomník bol slávnostne odhalený 11.11.1918 pri príležitosti ukončenia prvej svetovej vojny.
Pripomenul, že vďaka obetiam viac ako 60-tisíc vojakov Červenej armády a vyše 10.000 vojakov rumunskej armády bojujúcich v zostave 2. Ukr. frontu pod velením maršála ZSSR R. J. Malinovského zatiaľ žijeme v mieri bez vojny už 74 rokov! O to viac a úprimnejšie si musíme pripomínať tieto nesmierne obete vojakov krajín bývalého ZSSR, rumunských vojakov, vojakov povstaleckej Prvej čs. armády na Slovensku a partizánov v SNP, pretože dnes nás novodobí „demokrati“ presviedčajú, že nás oslobodili Američania, resp „spojenci“ a mladá generácia, žiaľ, si ich klamstvá a prepisovanie histórie často osvojuje. Preto aj takéto pamätníky nech pripomínajú našim deťom a budúcim generáciám, aká bola skutočná pravda. Poďakoval aj starostovi obce p. Ing. Branislavovi Nociarovi za podporu činnosti organizácie SZPB.
Na záver slávnostného zhromaždenia ako prekvapenie pán Gejza Kantorák, 82-ročný Zalužanec, ktorý v dobovej uniforme povstaleckého vojaka so svojím koníkom ovešaným doplnkami vojaka, prešiel popred pamätník a ukázal sa zhromaždenému publiku, za čo zožal zaslúžený potlesk. Slávnostné zhromaždenie ukončil niekoľkými vojenskými a vlasteneckými piesňami zbor „Bona Fide“.
Po skončení zhromaždenia pokračovala zábava v kultúrnom dome až do neskorej noci.
JUDr. J. Pupala
Fotografie autor príspevku
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-