Po 2. svetovej vojne, hrad naďalej chátral.
V súčasnosti sa o jeho konzerváciu a propagáciu snažia viaceré občianske združenia.
Okresná organizácia SNS v Revúcej za spolupráce s mestom Revúca, ZO SZPB Revúca s predsedom JUDr. Jánom Kochanom a JUDr. Jurajom Bernárom, predsedom OblV SZPB Rožňava (ktorého organizátor opomenul predstaviť), zorganizovali na Muránskej planine prednedávnom „Pochod vďaky“. Aspoň niekoľkými vetami si priblížme niektoré dôležité fakty. Po predstavení hostí na úvod podujatia zarecitoval báseň Sama Chalupku „Mor ho!“, prispôsobenú na túto udalosť, priamy účastník SNP pán Ján Debnár. O program sa postarali vojaci Gemer-malohontského chemického práporu v Rožňave, ktorí predviedli svoju techniku a „bojové umenie“ svojich príslušníkov a postarali sa taktiež o pravý vojenský „poľný guláš“.
Svoje umenie predviedli aj leteckí modelári, folklórny súbor „LYKOVČEK“ z Revúcej a Klub Vojenskej histórie Košice, ktorí predviedli bojovú ukážku o dobývaní Muránskej planiny nemeckým Wehrmachtom.
Po „urputných bojoch“, kedy sa kóty striedali v rukách povstalcov a Nemcov nakoniec z planiny vytlačili, asi vďaka prítomnosti bývalého červenoarmejca plk. v. v. Ladislava Sládeka z Rimavskej Soboty, ktorý ako mladý šestnásť a polročný ušiel z Nových Zámkov do Rumunska, kde sa prihlásil do Červenej armády a zúčastnil sa oslobodzovania časti Rumunska, Maďarska, a svoju „odyseu“ ukončil v roku 1945 v Nových Zámkoch. Je čestným občanom dvoch maďarských miest ÁBONYI a RÁKOS PALOTA.
 |
 |
 |
Nie div, že po skončení oficiálnej časti sa plk. L. Sládek stal centrom pozornosti všetkých zúčastnených, ale najmä mladej generácie, ktorá nechcela veriť, že na planinu zavítal „pravý červenoarmejec“. Samozrejme, že nasledovala fotogramiáda so skutočným „červenoarmejcom“.
Pri predstavovaní hostí ho osobne privítal v mene ministra obrany SR pána Gajdoša brig. generál Boris Ďurech, poslanec NS SR Jaroslav Paška a Radovan Baláž.
O priazni k nemu svedčia aj fotografie, kde sa striedali seniori, ale aj tí najmladší, ktorí „neverili“, že sa stretli so skutočným „červenoarmejcom“!
Foto: autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-