Tam v tom čase veľmi aktívne pomáhala rodina Šamošovcov, kde celé dni varili polievku alebo guláš v niekoľkých kotloch pre oddychujúcich partizánov, ranených povstalcov, dokonca aj maďarských antifašistov, ktorí prespávali na slame v bývalej škole v Prieraze. Uvedeným „zdravotným“ strediskom prešli aj ranení francúzski partizáni, ktorých do tejto oblasti priviedol po ústupe od Strečna cez hory vojak povstaleckej armády Rudolf Kurčík a dcéra spomínaného učiteľa Šamoša, ktorá sa však nepovažuje za hrdinku a zdôrazňovala, že hrdinami bola ich celá rodina.
Po skončení osláv sa pozvaní hostia zúčastnili na recepcii v miestnom Kultúrnom dome. Odchádzajúci hostia, najmä minister vnútra, jeho štátna tajomníčka a ministerka zdravotníctva, následne besedovali s mládežou a účastníkmi osláv. Primátor mesta p. Peter Sútor predstavil aj svojho mesačného synčeka.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/item/12774-osedemdesiate-vyrocie-snp-dostojne-oslavili-aj-obyvatelia-poltara-a-utekaca#sigProGalleriae2683f7a14
Dňa 31.8.2024 od 16.30 hodiny sa uskutočnili spomienkové oslavy 80. výročia SNP v obci Utekáč. Pri pamätníku obetí vojen v miestnom parku položili vence účastníci na čele so starostom obce Bc. Miroslavom Barutiakom, predsedkyňou ZO SZPB Gabrielou Šustekovou a zástupcami ZO SZPB v Poltári Jánom Iždinským, Ladislavom Kamenským a predsedom ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku pplk. v. v. JUdr. Jozefom Pupalom.
Nasledoval príhovor primátora mesta a predsedkyne ZO SZPB G. Šustekovej, ktorí zdôraznili, že oblasť Utekáča bola významnou oblasťou pôsobenia partizánov, najmä brigády „čierneho“ generála Sadilenka a najmä oddielu sovietskeho partizána Nikolaja Semionoviča Radula. V okolí obce bojoval aj mladý sovietsky partizán Nikolaj Deterievič Chmelnickij, ktorému odhalili pamätnú dosku pred 50-timi rokmi pri príležitosti 30. výročia SNP. Mladý partizán zahynul pri obrane obce pred postupujúcimi fašistickými vojakmi.
Po skončení oficiálnej časti, pri posedení účastníkov, vyzvali prítomných, aby podporili výzvu ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku, aby sa pokúsili získať k odberu krvi 80 darcov krvi, aby krv tiekla k záchrane životov v mieri a nie v nezmyselných vojnách.
Pri pamätníku krátkou modlitbou podpredseda ZO SZPB v Čiernom Potoku PhDr. Marian Bodolló vzdal hold padlým v povstaní, ktorému poďakovala G. Šusteková: "Vďaka Vám mali ľudia na chvíľu bližšie k Bohu a k sebe navzájom, ešte raz úprimne dakujeme."
Spomienkové oslavy ukončila povstalecká vatra v areáli bývalých sklární.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/item/12774-osedemdesiate-vyrocie-snp-dostojne-oslavili-aj-obyvatelia-poltara-a-utekaca#sigProGalleriab8e3b29166
Text a fotografie: pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala,
predseda ZO SZPB arm. generála Ludvíka Svobodu
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-