zranených bolo 437 a mŕtvych 47. V masovom hrobe je pochovaných 143 príslušníkov.
Po spomienke v Zarszynii sme sa presunuli do mestečka Nowosielce, kde sa nachádza pamätník padlých príslušníkov 2. paradesantnej brigády a kde sa nachádzala aj nemocnica 2. paradesantnej brigády. Vlastne oblasť Zarzsynie a Nowosieliec bola hlavným bojiskom 2. paradesantnej brigády. Po úvodných rečiach zástupcov a delegácií zo Slovenska, Česka, Poľska ako aj iných významných inštitúcii a kladení vencov a kytíc bol slávnostnou salvou čestnej jednotky pietny akt ukončený.
Na ďalší deň nás čakala cesta na Duklu k pamätníku ČSL armádneho zboru. Pamätník je vybudovaný v priestore bojov karpatsko-duklianskej operácie (KDO) v katastrálnom území obce Vyšný Komárnik. Bol postavený v roku 1949 a vedľa pamätníka leží vojenské pohrebisko, kde je pochovaných 586 príslušníkov armádneho zboru. V roku 1981 bola v časti areálu vytvorená alej hrdinov Dukly, kde na žulových blokoch sú umiestnené busty 15 hrdinov ZSSR a Čsl. armády – napr. maršal ZSSR I. S. Konev, arm. gen. Grečko a iní. Hlavné miesto zaujíma busta arm. gen. Ludvíka Svobodu. Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule s menami 1285 príslušníkov 1. čs armádneho zboru, ktorí padli v čase Karpatsko-dukelskej operácie. Nie všetci sú však pochovaní na Dukle, väčšina hrobov sa nachádza na poľskej strane v mestečku Dukla a Nowosielce.
Pietneho aktu v tento deň sa zúčastnil prezident Slovenskej republiky A. Kiska so svojou delegáciou, premiér SR R. Fico, členovia vlády SR, Ozbrojených síl SR, zástupcovia armád SR, Poľskej republiky, členovia Zväzu PB, žijúci pamätníci bojov o Duklu ako aj miestny občania.
Po skončení sme sa opäť autobusom sprevádzajúcim kolónu vrátili do mesta Svidník, kde pri soche arm. gen. L. Svobodu pokračoval ďalší pietny akt. arm. gen. L. Svoboda je čestným občanom mesta Svidník a v povojnových rokoch sa zaslúžil o rozvoj tohto mesta. Doposiaľ, keď to umožňuje zdravie jeho dcéry, zúčastňuje sa vždy týchto osláv.
Následne sme sa presunuli k pamätníku Červenej armády. Pamätník bol odhalený 3. 10. 1954 pri príležitosti 10. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, na pamiatku padlým vojakom Červenej armády. V štyroch spoločných hroboch je pochovaných 9000 sovietskych vojakov. Pomník má výšku 37 m, päťramenná hviezda na vrchole meria 3,5 m. V roku 1974 v blízosti pamätníka bol vytvorený park bojovej techniky.
Po všetkých týchto krásnych pietnych akciách, pravdupovediac, sme boli už aj mierne unavení a tešili sme sa na návrat domov. S radosťou a spokojnosťou sme sa všetci rozlúčili, tešiac sa na ďalšie stretnutie. Vďaka za zorganizovanie tohto zájazdu patrí vedeniu Oblastného výboru Zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave, hlavne pani tajomníčke I. Lackovej, ktorá sa o nás príkladne starala.
Poznámka: pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny bol medailou ocenený predseda Oblastnej organizácie SZPB Ing. Norbert Lacko. Všetci mu srdečne blahoželáme a prajeme v jeho práci veľa ďalších síl.
Ing. Milan Kupčo

































Každý deň, každý mesiac, každý rok si pripomíname udalosti, dni a výročia na ktoré nezabúdame. Tohto roku 6. októbra tomu aj tak bolo, keď sme si pripomenuli 71. výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Tak aj my, členovia MO SZPB v Rožňave sme si pripomenuli tieto udalosti. V nedeľu 4. októbra 2015 sme nastúpili do autobusu smerom na Svidník, Duklu a Poľsko. Po príchode do mesta Svidník sme boli ubytovaní v slušnom internáte textilného učilišťa, ktoré nesie názov arm. gen. L. Svobodu. Druhý deň sme navštívili vojenský cintorín v mestečku Dukla na poľsko - slovenských hraniciach, kde je pochovaných 7690 vojakov z toho 221 čechoslovákov, 149 WP, 16 poľských a jeden jden nemecký vojak. Z pochovaných bolo identifikovaných 1408 vojakov. Milo sme boli prekvapení, keď sme dostali výbornú kávičku alebo čajík a k tomu vynikajúcu makovú buchtičku, ktorú pre nás prichystali naši poľský hostitelia. Po pietnom akte sme sa presunuli ku krížu Pojednania. Ďalšia naša cesta viedla do dedinky Zarszynie, kde na miestnom cintoríne sa nachádza masový hrob padlých príslušníkov 2. paradesantnej brigády. V týchto miestach ťažkých bojov padlo 17 príslušníkov 2. paradesantnej brigády,
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-