Každý deň, každý mesiac, každý rok si pripomíname udalosti, dni a výročia na ktoré nezabúdame. Tohto roku 6. októbra tomu aj tak bolo, keď sme si pripomenuli 71. výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Tak aj my, členovia MO SZPB v Rožňave sme si pripomenuli tieto udalosti. V nedeľu 4. októbra 2015 sme nastúpili do autobusu smerom na Svidník, Duklu a Poľsko. Po príchode do mesta Svidník sme boli ubytovaní v slušnom internáte textilného učilišťa, ktoré nesie názov arm. gen. L. Svobodu. Druhý deň sme navštívili vojenský cintorín v mestečku Dukla na poľsko - slovenských hraniciach, kde je pochovaných 7690 vojakov z toho 221 čechoslovákov, 149 WP, 16 poľských a jeden jden nemecký vojak. Z pochovaných bolo identifikovaných 1408 vojakov. Milo sme boli prekvapení, keď sme dostali výbornú kávičku alebo čajík a k tomu vynikajúcu makovú buchtičku, ktorú pre nás prichystali naši poľský hostitelia. Po pietnom akte sme sa presunuli ku krížu Pojednania. Ďalšia naša cesta viedla do dedinky Zarszynie, kde na miestnom cintoríne sa nachádza masový hrob padlých príslušníkov 2. paradesantnej brigády. V týchto miestach ťažkých bojov padlo 17 príslušníkov 2. paradesantnej brigády,zranených bolo 437 a mŕtvych 47. V masovom hrobe je pochovaných 143 príslušníkov.
Po spomienke v Zarszynii sme sa presunuli do mestečka Nowosielce, kde sa nachádza pamätník padlých príslušníkov 2. paradesantnej brigády a kde sa nachádzala aj nemocnica 2. paradesantnej brigády. Vlastne oblasť Zarzsynie a Nowosieliec bola hlavným bojiskom 2. paradesantnej brigády. Po úvodných rečiach zástupcov a delegácií zo Slovenska, Česka, Poľska ako aj iných významných inštitúcii a kladení vencov a kytíc bol slávnostnou salvou čestnej jednotky pietny akt ukončený.
Na ďalší deň nás čakala cesta na Duklu k pamätníku ČSL armádneho zboru. Pamätník je vybudovaný v priestore bojov karpatsko-duklianskej operácie (KDO) v katastrálnom území obce Vyšný Komárnik. Bol postavený v roku 1949 a vedľa pamätníka leží vojenské pohrebisko, kde je pochovaných 586 príslušníkov armádneho zboru. V roku 1981 bola v časti areálu vytvorená alej hrdinov Dukly, kde na žulových blokoch sú umiestnené busty 15 hrdinov ZSSR a Čsl. armády – napr. maršal ZSSR I. S. Konev, arm. gen. Grečko a iní. Hlavné miesto zaujíma busta arm. gen. Ludvíka Svobodu. Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule s menami 1285 príslušníkov 1. čs armádneho zboru, ktorí padli v čase Karpatsko-dukelskej operácie. Nie všetci sú však pochovaní na Dukle, väčšina hrobov sa nachádza na poľskej strane v mestečku Dukla a Nowosielce.
Pietneho aktu v tento deň sa zúčastnil prezident Slovenskej republiky A. Kiska so svojou delegáciou, premiér SR R. Fico, členovia vlády SR, Ozbrojených síl SR, zástupcovia armád SR, Poľskej republiky, členovia Zväzu PB, žijúci pamätníci bojov o Duklu ako aj miestny občania.
Po skončení sme sa opäť autobusom sprevádzajúcim kolónu vrátili do mesta Svidník, kde pri soche arm. gen. L. Svobodu pokračoval ďalší pietny akt. arm. gen. L. Svoboda je čestným občanom mesta Svidník a v povojnových rokoch sa zaslúžil o rozvoj tohto mesta. Doposiaľ, keď to umožňuje zdravie jeho dcéry, zúčastňuje sa vždy týchto osláv.
Následne sme sa presunuli k pamätníku Červenej armády. Pamätník bol odhalený 3. 10. 1954 pri príležitosti 10. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, na pamiatku padlým vojakom Červenej armády. V štyroch spoločných hroboch je pochovaných 9000 sovietskych vojakov. Pomník má výšku 37 m, päťramenná hviezda na vrchole meria 3,5 m. V roku 1974 v blízosti pamätníka bol vytvorený park bojovej techniky.
Po všetkých týchto krásnych pietnych akciách, pravdupovediac, sme boli už aj mierne unavení a tešili sme sa na návrat domov. S radosťou a spokojnosťou sme sa všetci rozlúčili, tešiac sa na ďalšie stretnutie. Vďaka za zorganizovanie tohto zájazdu patrí vedeniu Oblastného výboru Zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave, hlavne pani tajomníčke I. Lackovej, ktorá sa o nás príkladne starala.
Poznámka: pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny bol medailou ocenený predseda Oblastnej organizácie SZPB Ing. Norbert Lacko. Všetci mu srdečne blahoželáme a prajeme v jeho práci veľa ďalších síl.
Ing. Milan Kupčo
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-