Za zvukov smútočného pochodu položil ako prvý veniec k pamätníku spomínaných obetí zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácii v Slovenskej Republike plukovník Alexandej Nikolajevič Vinogradov – zástupca pridelenca obrany pri V RF v SR. Nasledovali ďalší hostia - priamy účastník udalostí z novembra 1944 Štefan Kapec z Kalinova spolu s dérkou a vnukom, plk. v. v. Ladislav Sládek, priamy účastník. Ako vojak Červenej armády sa v rámci 2. Ukrajinského frontu účastnil oslobodzovacích bojov Maďarska a juhu Slovenska, poslanec NR SR, primátor Hnúšte a poslanec VÚC v Banskej Bystrici Mgr. Michal Bagačka spolu s primátorom Tisovca Ing. Petrom Mináčom a pani Stanislavou Zvarovou, ktorá spestrila pietny akt v klenovskom kroji a zaspievaním baladickej piesne obetiam vojny za doprovodu heligonky v rukách Rudka Václavíka z Lučenca.
Po hymne SR, pri pamätníku obetí fašizmu krátkymi modlitbami za duše obetí sa k účastníkom pietneho aktu prihovoril plukovník ThDr. Marian Bodolló, generálny duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách a Ozbrojených zboroch SR.
Vzhľadom k nepriazni počasia po krátkom príhovore pri pamätníku obetí fašizmu predsedu ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku, v ktorom zdôraznil, že vojna sama je zločinom, a tragédia vojen je sprievodným javom našej civilizácie. Podotkol, že práve dnešný deň (21.10.2017) je aj 73. výročím tragédie v neďalekom Suchom Potoku, kde 21.10.1944 fašisti, príslušníci hrdlorezov divízie Horst Wesel popravili v Suchom Potoku pri Kosihe dvoch mužov a štyri ženy. Ostalo po nich 10 sirôt.Zdôraznil, že nebezpečie recidívy udalostí je aj po 73 rokoch, žiaľ, reálne. Nie ďaleko za našimi východnými hraniciami rukami pohrobkov banderovcov vraždia nevinných civilných ľudí bez rozdielu veku.Nuž a žiaľ, aj u nás sa opäť dvíhajú hlasy „za boha, za národ“. Žiaľ, vojnu nesvätili len naši klefošasti, ale už svätý AUGUSTÍN predniesol „zlaté slová“: „Čo už máme proti vojne, že pri nej hynú ľudia, ktorí aj tak raz musia zomrieť?!"
Po presunutí účastníkov pietneho zhromaždenia do sály KD v Čiernom Potoku sa zhromaždeniu prihovoril aj pán poslanec NR SR Mgr. Michal Bagačka, ktorý zdôraznil, aby sme si dobre uvedomili, čo sa deje teraz vo svete a u nás doma. Aj u nás je reálne nebezpečenstvo reštaurovania fašizmu a nesmieme túto skutočnosť vôbec podceňovať a každý by mal túto realitu brať v najbližšších dňoch na vedomie.
K prítomným sa prihovoril aj PhDr. Viktor Timura, CSc, autor knihy „Dávnoveká Europa“ a „Zamlčané dejiny“. Zámerne priblížil tieto dva svoje tituly a poukázal nimi na falzifikovanie skutočných dejín, najmä za posledné tri storočia. Falzifikácia dejín je moderná aj teraz. Zdôraznil, ako posledné roky falšujeme dejiny v otázkách 2. svetovej vojny, význam Slovenského národného povstania, Karpatsko-duklianskej operácie, a vypustenie Červenej armády ako nášho osloboditeľa a nahrádzanie ho pojmom „spojenci“!
Na záver príhovorov odovzdal predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala členské preukazy trom novým členom SZPB.
JP
FOTOGALÉRIA
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-