Boli to napríklad „komsomolci“ z Rimavskej Soboty Pavol Balík (neskôr prešiel k Svobodovcom) a syn Sotlára z Tomašovej Ondrej Šinar - Šmál. Mladý Ondrej bol kapitánom Červenej armády a svoj život položil pri obrane Sevastopoľa dňa 28. augusta 1941. Jeho meno nesie aj ulica v Rimavskej Sobote, miestna časť Tomašová. Zdôrazňujem túto skutočnosť práve dnes, kedy „novodobí fašisti“ vymývajú verejnosti a najmä mladým ľuďom mozgy o „ruskom nebezpečenstve“!
Značná čas obyvateľom mesta, okresu, ale aj celého Slovenska si uvedomuje ako ľahko sme sa vzdali svojej suverenity a ľahko sme sa stali novodobou kolóniou sofistikovaného fašizmu v podobe nadnárodnej a domácej kolaborúcej oligarchie.
Hospodárstvo okresu a celého Slovenska tak nezničila II. svetová vojna, ako bezbrehá privatizácia a následná likvidácia poľnohospodárstva a priemyslu. Na bývalých podnikoch Cukrovaru, pivovaru stojí Tesco, zo svetových sklární v Novohrade sú ruiny ako po kobercovom bombardovaní „našich súčastných spojencov“ Apolky v Bratislave, Nových Zámkov, Dubnice, Dubovej,.. Tak sme za 27 rokov „blahobytnej demokracie" dosiahli jednu z najvyšších nezamestnaností na Slovensku.
Naše ženy, a muži, často s vysokoškolským vzdelaním, aby dokázali uživiť rodinu, odchádzajú na podradné práce do západných koloniálnych centier za prácou. Naši predkovia, ktorí bojovali za našu slobodu proti okupantom, sa musia obracať v hrobe!
Tento deň si pripomenuli Rimavskosoboťania pietnym aktom pri pamätníku vojakov Červenej armády, ktorí položili svoje životy pri oslobodzovaní mesta. Pri pamätníku osloboditeľov padlých v boji pri oslobodzovaní mesta položili vence žiaci víťazného družstva vedomostnej súťaže „Protifašistický odboj a oslobodenie mesta", ďalej primátor mesta Rimavská Sobota, ObV SZPB, prednosta Okresného úradu v Rimavskej Sobote, predstavitelia polície a ďalších organizácií a inštitúcií v meste.
Po skončení kladenia vencov privítal účastníkov pietneho zhromaždenia predseda ObV SZPB Ing. Pavol Brndiar a odovzdal slovo k prednesu básne na počesť padlým osloboditeľov Ing. Milane Jutkovej. Potom nasledoval slávnostný príhovor primátora mesta Rimavská Sobota, ktorý v úvode privítal prítomného priameho účastníka v boji proti fašizmu, obyvateľa Rim. Soboty plk. v. v. Ladislava Sládeka.
Pán primátor vo svojom príhovore zdôraznil, že napriek uplynutej dobe 73 rokov od krvaných bojov a oslobodení mesta nesmieme zabudnúť, že za našu slobodu mesta vďačíme vojskám Červenej armády II. Ukrajinského frontu pod velením maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského, ktorý mal v dobe oslobodenia mesta svoj štáb už v neďalekej Tornali a konkrétne v jeho zostave 40. armáda pod velením genpor. F. F. Žmačenka, veliteľa 240. streleckej divízie genmjr. F. F. Umaňského a 33. streleckého zboru genmjr. A. I. Semionova zviedli urputné boje k prístupom k Rimavskej Sobote.
V boji o Rimavskú Seč padlo 85 červenoarmejcov, o Jesenské 55 červenoarmejcov a 17 rumunských vojakov 4. armádneho zboru - prvej rumunskej pod velením zborového generála J. Boiteanu.
Je nutné zdôrazniť, že nemecká 8. armáda a 1. maďarská armáda mali vybudovaných niekoľko zátarasových obranných pásiem, využívajúc toky riek, pahorkatiny, rozmiestnené a v snehu maskované mínové polia, drôtené zátarasy. Okrem toho využili aj pásmo malých pevnôstok vybudovaných ešte za prvej ČSR. Útoky oslobodzujúcich vojsk podporovala aj časť 5. leteckej armády pod velením genplk. S. K. Goriunova.
Pred hroziacim obkľúčením sa nepriateľské vojská stiahli za Rimavskú Sobotu na pahorkatiny Tomašová - Sobôtka - Čerenčany - Vyšná Pokoradz. Po dobytí Sobôtky v deň oslobodenia Rimavskej Soboty 21.12.1944 padlo 14 vojakov Červenej armády. Vyčerpané vojská na oboch stranách využili vianočné a novoročné sviatky na doplnenie, zotavenie a najmä zásobovanie muníciou, ale aj terénom.
Pred pripravovanou ofenzívou proti okupantom dňa 7. januára 1945 nariadili svojim rozkazom č. 4 náčelník posádky Červenej armády gard.plk. Voronov a veliteľ posádky kpt. Nizov evakuovať obyvateľov mesta do Felediniec, Širkoviec a Šimonoviec do 10.1.1944, aby sa predišlo stratám na civilnom obyvateľstve pred leteckou a delostreleckou prípravou bojujúcich strán. Ako vidieť z dobových dokumentov, život po oslobodení mesta nebol ľahký a obyvatelia museli podstúpiť ešte ťažké obdobie aj po zániku dunenia diel a bômb.
Práve pre utrpenie, ktoré prináša vojna je nevyhnutné najmä mladým ľudom pripomínať toto obdobie, aby nevideli vo vojne dobrodružstvo, ale utrpenie. Veď vyhasínali životy väčšinou mladých ľudí na obidvoch bojujúcich stranách. Každý z nich mal doma rodinu, príbuzných a chcel žiť! No nenásytná oligarchia ich vyhnala na ľudský bitúnok, ktorý pre nich predstavoval obrovské zisky. Ich preliata krv a vyhasnuté desiatky miliónov životov predstavovalo len navýšenie ich majetkov.
Preto by sme nemali byť ľahostajní ani k dnešným vojnovým konfliktom, či už je to na východe od našich hraníc, alebo vzdialenejších regiónoch. Vo vojne vždy krvácajú nevinní v mene zisku bohatých. A preto by sme svojimi postojmi a konaním nemali dopustiť, aby hrôzy vojny zachvátili opäť našu krásnu domovinu.
Na záver svojho príhovoru primátor JUDr. J. Šimko a predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote ing. P. Brndiar poďakoval všetkým prítomným za účasť a osobitne vojakom posádky z Rožňavy za prispenie svojou účasťou k dôstojnému priebehu osláv a poprial všetkým účastníkom zhromaždenia pokojné a mierové Vianoce a úspešný rok 2018.
Foto: autor príspevku
JUDr. Jozef Pupala
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-