pondelok, 01 november 2021 09:20

Odišli od nás navždy, hoci sú s nami stále Doporučený

Napísal(a) MG od + J. Vranová
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

KEĎ MAMA ODIŠLA

Búrka bolesti zasiahla srdce.
Vybúrila sa a utíchla.
Bohu som sa ticho a vrúcne
poďakovala
za jej spočinutie večné.

Chýba mi.
Denne, stále, každú chvíľu.
Vždy vidím, cítim jej ruky,
tvár, jej dušu milú,

                ako ma láska
                ako ma kára
jej láskavý pohľad
                jej očí chmára.

Už ju netrápia bolesti tela.
Veď si ich užila veľmi veľa.
Sila jej duše bude mi vzorom,
že láskou len žiť sa dá
                nikdy nie vzdorom.

 

Smiala sa, plakala, kričala, mlčala;
Vždy vedela, kedy čo cíti.
Chápala, že lásku len láska sýti,
a preto ju dávala,
aj keď už málo vládala.

 

Keď mama odišla
                dom zrazu stíchol
akoby vesmír celý život vdýchol
                                               do seba.

Od seba viem,
                že stále je pri nás
                že stále je naša.

Janka Vranová, Štítnik

Čítať 202 krát Naposledy zmenené pondelok, 01 november 2021 09:46
Viac z tejto kategórie: « František Bábela: Duša ženy

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.