Pri príležitosti 50. výročia od maturít svojich bývalých žiakov Priemyselnej školy hutníckej v Tisovci vyšla v júni 2012 deviata i desiata literárna publikácia PhDr. Františka Bábelu z Tisovca. Prvá má názov Spomienky zo školskej podstienky. Druhej dal autor stručný názov: Plakať do básní. Skôr než sa do ich obsahu začítame, dajme slovo jednému zo spomínaných maturantov dnes už neexistujúcej tisovskej hutníckej priemyslovky, patriacemu do kruhu tzv. štúrovcov tejto triedy, Štefanovi Škovirovi, ktorý dnes žije v Poprade.
Chceme mu zároveň úprimne poďakovať za všetko, čím svojou tvorbou, poéziou i prózou, jej hodnotami myšlienkovými, mravnými i estetickými, obohatil predovšetkým nás, svojich bývalých žiakov, početné svoje príbuzenstvo, svojich spolužiakov a priateľov, spoluobčanov, stovky neznámych i známych čitateľov, najmä v regiónoch stredného a východného Slovenska i mnohých v zahraničí. A pritom, ako je známe, s jeho knižkami sa „nekupčilo“, rozdával ich zdarma.Jeho duchovné posolstvo, prežiarené šľachetnosťou, túžbou po všeobecnej harmónii, láske prenikalo po celé uplynulé desaťročie do zátišia našich rodín a ľudia vo svete roztrasenom nepokojmi a celkovým spoločenským rozkladom úprimne vítali a oceňovali každú jeho novú knižku.
Nechcem však pokračovať iba v oslavnom tóne, už aj preto nie, že autor po tom netúži (ako sám hovorí – nerád býva „okiadzaný“). Tí, čo by o ňom a jeho tvorbe chceli vedieť viac, majú natrvalo k dispozícii (aj v knižniciach) jeho knižky.
V nich je zašifrovaný predovšetkým ako šľachetný človek vo všetkých svojich životných rolách: ako pedagóg i literát, ako manžel, vdovec, otec, starý otec, priateľ ľudí, prírody a života vôbec.
A je vo svojej tvorbe zašifrovaný aj ako literát s osobitných špecifikom, ktoré vždy charakterizuje priaznivo prijímaných autorov čitateľmi i odbornou kritikou. Podľa obidvoch tým špecifikom je, že jeho próza i poézia je plná nevšednej nehy, lásky, ľudského súcitu a je hlbokým prienikom do iracionality ľudského života, ukážkovo odkrýva jeho prepojenosť s pulzujúcimi silami prírody a vesmíru.Tej iracionality, ako sám o tom hovorí, z ktorej sa rodíme, v nej žijeme a v ktorej sa nakoniec aj strácame a zanikáme.O tejto kvalite jeho tvorby svedčia desiatky listov vďačných čitateľov u nás doma, i zo zahraničia. Napodiv, viacerí v listoch zhodne konštatujú: „píšete srdcom“. A svedčia o nej i jednoznačne priaznivé hodnotenia v lokálnych časopisoch (Tisovský mesačník, Gemerské zvesti, Horehronie, Muránske noviny i ďalšie).
Chýba ešte hodnotenie centrálnej tlače, ale to je, dúfajme, otázkou času i prejavom macošského vzťahu súčasnej doby k duchovným hodnotám vôbec."
Štefan Škovira, Poprad
František Bábela
V e n o v a n i e
|
V hlbočine citov perom namáčaným |
|
na počesť päťdesiateho |
|
Preto sú aj hviezdnym zlatom |
|
k svojej dobrej alma mater |
(Zo zbierky František Bábela: Spomienky zo školskej podstienky, Kežmarok 2012)
František Bábela
Zázračné husle
(Venujem Jankovi Spodniakovi)
|
Rozchorela sa mi milá, Čím som sa ja previnila, ....... |
|
I b a h u s l e, moje husle, A na nich jej nad posteľou Iba husle, moje husle... |
|
A je zvláštne, až zázračné, sa aj srdce chorej milej
(Zo zbierky František Bábela: Plakať do básní, Kežmarok 2012) |
František Bábela:
Bola si, už nie si . . .
|
Hej, bola si, bola, Spoza nášho stola po celý svoj život, po všetky dni i hodiny Hej, bola si, bola, A prázdnota, čo tu |
|
Keby sme my vedeli, Veď po tvojom odchode A vieš, ako ťa hľadalo a za mnou opakovalo Keby ste nám vy, |
|
Takto bez novej adresy vytesniť len výkrikmi: No, aby som upresnil A č í t a v a m s i ť a
|
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-