Na Podvečeri ženskej poézie a poetiky v Ivanke pri Dunaji, kde krstila svoju najnovšiu zbierku básní pani Ivona Ďuričová, rodáčka z horného Gemera, zaujala svojou prítomnosťou aj pani Tatiana Hurová-Lenková. Už jej meno dáva šípiť, že patrí do rodiny známeho slovenského básnika Júliusa Lenka. A je to veru tak. Autorka si ju vybrala za krstnú mamu jej najnovšej knižky aj preto, že si veľmi vážila jej otca ako básnika a obľúbila si aj jeho básnickú tvorbu. Aj keď pani Hurová-Lenková sa nepovažuje za literárneho kritika, lebo je dušou i profesiou hudobníčka, je dobré využiť jej slová, ktoré v súvislosti s Eromantickými láskovníkmi pani Ďuričovej na úvod krstu povedala. Z jej vystúpenia bolo cítiť, že „Mnohé Ivonkine verše ma zaujali originálnymi metaforami, tým, že využíva bohatú imaginatívnosť, vyhýba sa klišeovitému vyjadrovaniu. Niektoré jej verše sú laškovné, viaceré sú odvážne eroticky ladené, niektoré s neskrývaným ironickým i sebaironickým vyznením.
Vo viacerých cítiť i smútok zo straty ilúzií v tak citlivej záležitosti - a zázraku - akým je láska. Mňa najviac citovo zasiahli práve tie, v ktorých sa nebráni obnaženiu svojho najintímnejšieho JA - t. j. srdca. Také, z ktorých cítiť ozajstnú hlbokú ľudskosť a sú zároveň nekonvečne stvárnené. Napríklad básne: Predsavzatie, Keď doplačú cibule z nevyklíčených bobúľ, Podvečer v člne, Nezábudky, Stáva sa..., Snívali sa mi torzá reklám... Ak má žena pusté noci, Predvianočná. Opakujem, nie som v pravom slova zmysle recenzent, každému sa môže páčiť niečo iné. Som len dosť citlivý čitateľ. A ak môžem ešte úprimne vyjadriť svoj názor, Ivonkina záľuba v slovných hračkách sa síce môže niekomu zdať duchaplná, mne však pripadá - ak je toho priveľa - trochu špekulatívna a samoúčelná. Takže toto je malý kritický postreh popri tých pozitívach. Ivonke to pokojne v rozhovore poviem. Každopádne jej držím palce, aby sa knižka dostala k ľuďom. Predpokladám, že jej v tom pomôžete. Na záver Vám ešte zopakujem myšlienku českého básnika, nositeľa Nobelovej ceny Jaroslava Seiferta: "Není nic krásnějšího, než hudba nebo poezie, leda - láska". Asi ma to na tom krste napadlo preto, že sa tam stretla hudobníčka s poetkou, znela hudba a čítali sa básne o láske.“
www.knihomol.sk/index.php?m1=
Tatiana Hurová-Lenková
Ondrej Doboš
{gallery}kultura/kniha/yvon/lenkova{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-