Na Podvečeri ženskej poézie a poetiky v Ivanke pri Dunaji, kde krstila svoju najnovšiu zbierku básní pani Ivona Ďuričová, rodáčka z horného Gemera, zaujala svojou prítomnosťou aj pani Tatiana Hurová-Lenková. Už jej meno dáva šípiť, že patrí do rodiny známeho slovenského básnika Júliusa Lenka. A je to veru tak. Autorka si ju vybrala za krstnú mamu jej najnovšej knižky aj preto, že si veľmi vážila jej otca ako básnika a obľúbila si aj jeho básnickú tvorbu. Aj keď pani Hurová-Lenková sa nepovažuje za literárneho kritika, lebo je dušou i profesiou hudobníčka, je dobré využiť jej slová, ktoré v súvislosti s Eromantickými láskovníkmi pani Ďuričovej na úvod krstu povedala. Z jej vystúpenia bolo cítiť, že
literatúru a poéziu má veľmi rada, a tak som sa rohodol priblížiť Vám vypovedané myšlienky ku krstenej zbierke i pani Ivone. Tu sú:
„Mnohé Ivonkine verše ma zaujali originálnymi metaforami, tým, že využíva bohatú imaginatívnosť, vyhýba sa klišeovitému vyjadrovaniu. Niektoré jej verše sú laškovné, viaceré sú odvážne eroticky ladené, niektoré s neskrývaným ironickým i sebaironickým vyznením.

Vo viacerých cítiť i smútok zo straty ilúzií v tak citlivej záležitosti - a zázraku - akým je láska. Mňa najviac citovo zasiahli práve tie, v ktorých sa nebráni obnaženiu svojho najintímnejšieho JA - t. j. srdca. Také, z ktorých cítiť ozajstnú hlbokú ľudskosť a sú zároveň nekonvečne stvárnené. Napríklad básne: Predsavzatie, Keď doplačú cibule z nevyklíčených bobúľ, Podvečer v člne, Nezábudky, Stáva sa..., Snívali sa mi torzá reklám... Ak má žena pusté noci, Predvianočná. Opakujem, nie som v pravom slova zmysle recenzent, každému sa môže páčiť niečo iné. Som len dosť citlivý čitateľ. A ak môžem ešte úprimne vyjadriť svoj názor, Ivonkina záľuba v slovných hračkách sa síce môže niekomu zdať duchaplná, mne však pripadá - ak je toho priveľa - trochu špekulatívna a samoúčelná. Takže toto je malý kritický postreh popri tých pozitívach. Ivonke to pokojne v rozhovore poviem. Každopádne jej držím palce, aby sa knižka dostala k ľuďom. Predpokladám, že jej v tom pomôžete.
Na záver Vám ešte zopakujem myšlienku českého básnika, nositeľa Nobelovej ceny Jaroslava Seiferta: "Není nic krásnějšího, než hudba nebo poezie, leda - láska". Asi ma to na tom krste napadlo preto, že sa tam stretla hudobníčka s poetkou, znela hudba a čítali sa básne o láske.“
www.knihomol.sk/index.php?m1=2&id=36152&t=2Tatiana Hurová-Lenková
Ondrej Doboš {gallery}kultura/kniha/yvon/lenkova{/gallery}
{jcomments on}