Katarína, Katarína,
s tebou prichádza k nám
Z i m a ...

O teple a o lete
budeme môcť už len  
s n í v a ť ...

A v nedokúrených nociach
sa už len tradičnou 
teplou perinou 
prikrývať...
........  
Keď som sa v noci
nad ránom
na deň Kataríny
prebudil vzrušený zo sna,
spustil som –
už večer nachystané krosná, 

aby som hneď zrána
všetkým Katkám: 
m a t k á m,
s l e č n á m    
i  d i e v č a t k á m  
k  ich meninám gratulačné 
verše vďaky natkal. 

Za všetko,
čo nám, svojim blízkym,
mužom veľkým i malým
i celým našim rodinám
v živote doteraz dali 
a ešte aj dajú.
........  
Nuž leťte vy, vzletné verše,
na všetky svetové strany,
zaklopte na dvere 
všetkým Katarínam. 

Ale nebuďte ich včasne 
na svitaní!
Ako ich ohľaduplní 
ranní hostia 
im doprajte, nech si dnes 

v deň svojich menín 
dlhšie, sviatočnejšie pospia. 

Leťte, verše,
k všetkým Katarínam,
klopte im na dvere 
a odovzdajte im 
teplo našich mužských sŕdc, 

nech im ono, a nie iba virtuálne, 
nielen symbolicky, 
ale aj fakticky hreje. 

A nech naše vnútro
s tou našou ponukou 
súzvučnou láskou zazneje...
Nech vás hreje, láskou zneje
slávnostne, hymnicky.
V y t r v a l o.  
V ž d y c k y. 

P.S.: 

Milé Kataríny
(ale aj Vaše kalendárne susedky, 
tiež studené Emílie),
to všetko