Trieda naša, dielňa ducha,
kde nás múdrymi byť učia,
aj keď ťa dnes už fyzicky
natrvalo opúšťame,
ostaneš navždy vkreslená
v našich žiackych dušiach!
Rozlúčka s budovou so spevom
chodbami,
s prechodom všetkými
školskými triedami.
Smútkom zaplavený celý školský priestor.
Rozlúčkový sprievod milovaným mestom.
Opustená trieda . . .
Nostalgické prázdno
a nálada spadnutá až na dno.
To človeku nezaplakať nedá.
No mne sa zrazu zazdalo,
ako by aj to prázdno tiež
za vami plakalo.
I akoby predsa v ňom
aj z vás niečo . . .
Pre mňa tu ostalo.
{jcomments on}