piatok, 22 marec 2013 23:13

František Bábela: Prebúdzanie Doporučený

Napísal(a) F. Bábela
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Keď dieťa sa zo spánku prebúdza,
býva to džavot, plač alebo smiech.
Keď sa spiace mesto do dňa budí,
začína v rannom šere pestrý tanec striech.

Keď žena nad ránom zo sna precitá,
zvykne byť nežné pohladenie.
Keď sa Zem zo zimy prebúdza,
zmieta ňou tiché chvenie.

 

Tlmená recidíva veľkého tresku.
Vriaca magma v jej útrobách
hlinou sa mieša, so štipkou piesku
tlačí hore na korienky trávy.
Ďalšie už jarný dáždik spraví.

Teplý vetrík sfúka z úbočí
snehové záplaty a vzápätí
sa vycivená nahá hora
nazeleno ošatí.

Rodoví partneri
si nájdu svoje polovičky.
Ponad domy prídu zas
prelietavať lastovičky.

Smútiace vdovy sa vyberú
na cmiter upraviť po zime hroby.
Nové kvety zasiať, čo by ich
mali po celé leto zdobiť.

Mladým jar rozšafne rozhádže
do sŕdc ľúbostné zástavy
a milý milej pod oknom
štíhleho mája postaví.

 

Na horských stráňach sa budú
zas biele čriedy pásť.
horám sa dažde, sparná príženú
opäť budú hríby rásť.

A tak sa po kúsku
každý rok odvíja naša niť.
Nuž poďme. Vykročme do jari.
Treba žiť.

 

(Zo zbierky František Bábela: Neha, 1997)

Čítať 1514 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:16

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.