sobota, 31 december 2011 12:06

František Bábela: Silvestrovské chvíľky Doporučený

Napísal(a) František Bábela
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)


František Bábela:
Silvestrovské chvíľky 

Zas jeden rok, zhrbený starček,
potme od nás odchádza
a mizne v zasneženom poli.
Na cestu do nenávratna mu ľútostivo
vyzváňajú silvestrovské zvony.
 

 
Aj v rozsvietenom kostole,
 čo zapĺňa sa pomaly, akoby
 všetky veci za ním plakali.
 Biele pramienky smútku
 sa kĺžu po každej voskovici,
 bacuľatými rúčkami si zastierajú oči,
 nad oltárom plačúci anjeli.
 Žalostne znejú ľudské chorály.
 

Balzamom na ranu
chcú byť tóny burácajúceho organu. 

Potom sa smútok za ním
priplazí do rodín
a po celý večer ostáva s nami.
Vo chvíli
valia sa z duše vlny žiaľu za tými,
čo tu s nami žili a boli nám milí. 

Človek sa nikdy nezbaví údesu
z nezodpovedanej ťaživej otázky:
Veď boli tu a teraz – kde sú?

 

Aj vtedy, keď jasajúci svet
víta Nový rok,
šalejú plesajúce húfy,
do noci trieskajú delobuchy,
opitý trúbkar trúbi novoročné sólo,
tmu presekáva svetelná pyrotechnika,
v záplave toho ošiaľu –
vždy mi tak trošku smutno bolo. 

Z toho, že zo zviazaného uzlíka,
ktorý na púti so sebou nesieme si,
nám každý rok
po kúštičku čosi uniká.


(20. december 1996)

Čítať 2987 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:16

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!