sobota, 20 október 2012 21:07

František Bábela: Starenka Doporučený

Napísal(a) František Bábela
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Starenka, Giacomo Ceruti (1698-1767) autor kópie Josef Vašák

Žije tu s nami starenka sivá,
tichučká, nenápadná stvora.
Cíti, že času už veľa niet,
na byt a dvor sa scvrkol pre ňu svet,
jej rieka doteká do pažeráka mora.

 

 

Stále ju čosi pobolieva
a stále je jej zima.
Vie, že búriť sa nesluší,
preto ho iba krotko vzýva:
môj Bože, hrej ma silou na tele i na duši,
keď slabou stvoril si ma.






Čoraz častejšie korzuje v duchu
tichými promenádami neba.
No kým nádej v duši klokotá,
drobí si do Otčenášov zvyšok života
ako do mlieka zoschnutý krajec chleba. 

 

Noci len prebdie takmer bez spánku
v kajúcnom rozjímaní v tichom strehu.
Nevinná, krotká ako batoľa
zhŕňa v tme odrobinky spomienok zo stola
s dušou nasmerovanou k druhému brehu.

16. september 1997

(Zo zbierky František Bábela: Neha, 1999)
Čítať 2200 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:16

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!