Marta Hlušíková
Dátum a miesto narodenia
9. 10. 1952 Leopoldov
Oblasť záujmu
Literatúra pre deti a mládež, próza, poézia, dráma
Životopis autora
Marta Hlušíková sa narodila v Leopoldove, detstvo a mladosť prežila v Trenčíne. Po maturite na gymnáziu študovala v rokoch 1971-1976 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (slovenský jazyk – latinčina). Po štúdiách pôsobila v Archeologickom ústave SAV v Nitre ako redaktorka a od roku 1977 pracuje v školských službách (Banská Štiavnica, Rimavská Sobota). Momentálne pôsobí v Gymnáziu I. Kraska v Rimavskej Sobote. Je členkou Spolku slovenských spisovateľov.
Literárna tvorba – pre deti a mládež
Malá encyklopédia antickej kultúry (2001)
Kde pavúky tkajú cukrovú vatu (2008)
Neznášam, keď ma hladkajú po hlave (2009) - kniha pre mládež ocenená prémiou Literárneho fondu za pôvodnú literatúru pre deti za rok 2009 a zároveň ocenená slovenskou sekciou IBBY ako Najlepšia kniha zimy 2009
Písmenkovo alebo Tam, kde pršia výkričníky (2009)
Bublinkové rozprávky (2010)
Čo baby nedokážu (2011) Najkrajšia kniha jesene 2011
Môj dedko Rýchly šíp (2013) Najkrajšia kniha jesene 2013; Najkrajšia kniha Slovenska 2013
Strelené rozprávky (2014)
Vežovníček (2014)
Literárna tvorba – poézia
Kamene (2003)
Rok červených moruší (2008)
Lúky tancujú koreňmi tráv (2011)
Literárna tvorba – próza
Záhrady /2005/
Karamelový smiech (2013)
Literárna tvorba – literatúra faktu
Slovník latinských citátov (2000)
Latinsko-slovenský slovník (2003, 2009) - ocenený ako Slovník roku, Praha, 2.miesto v kategórii diel vydaných v zahraničí
Literárna tvorba – dráma
Výklad (2006)
Spoluautorstvo
Bezhlavý pes, poviedka v knihe Poletíme za dúhou 2, Perfekt 2006, str. 116-119
Fialové jablká, poviedka v knihe Anjelik vo vysokej tráve,Perfekt 2007, str. 41-45
Poemat 2007, zborník interaktívnej poézie (7 básní)
Viem, ako sa robí leto (poviedka), Trapoška, Perfekt 2008, str. 71-76.
Štvrtým mušketierom bude baba (poviedka), Izba snov, Perfekt 2009, str. 60-67
Srdce v ofsajde (poviedka), Všetky pekné baby sú blondínky, Perfekt 2010, str. 54-59,
Lož má sovie nohy (poviedka), Adela, neopováž sa! Perfekt 2011, str. 59-65
Písmáci dětem, verše pre deti, Praha 2011
Môj ocko zasa cvičí karate, poviedka z knihy Ako si vychovať brata, Perfekt 2012, str. 90-96
Milujem lodné sirény, poviedka z knihy Skejťácke tenisky, Perfekt 2013, str. 83-87
Almanach Básnílků, kolektív autorov internetového portálu Básnílkové, 2014
Karavána ide ďalej... zborník literárnych prác členov literárneho klubu Karavána v Rimavskej Sobote, 2014, str. 96-109
Päťdesiat nad nulou, poviedka z knihy Ovečky v čerešňovom sade, Perfekt 2014, str. 101-104
Charakteristika tvorby
Autorka literárne tvorí a publikuje od roku 1989, orientuje sa predovšetkým na detského čitateľa a poslucháča (Včielka, Zornička, Mamatatajojo, Slniečko, Slnečnica, Adamko, Maxík, Zvonček, Slovenský rozhlas). Je laureátkou a ocenenou víťazkou viacerých literárnych súťaží (Slovenská literárna prehliadka, 70. výročie SRo, Chalupkovo Brezno, Braneckého literárny Trenčín atď.).
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-