Úvod

Úvodom uvádzam, že podnetom pre napísanie tejto informácie je súčasná ekologická katastrofa, ktorá vznikla vypúšťaním banských vôd z ložiska sideritu pri obci Nižná Slaná do rieky Slaná, ktorej stav je mimoriadne nepriaznivý, pričom kvalita banskej vody znemožnila akýkoľvek život v nej žijúcich živočíchov a mikroorganizmov. Ministerstvom životného prostredia bola podaná žaloba o spáchaní trestného činu a vec bude riešiť Prezídium policajného zboru. 
Uvedená katastrofa na rieke Slaná dokazuje nepriaznivý vplyv banskej a úpravárenskej činnosti z pohľadu jej ohrozovania na životné prostredie. Áno, je tomu tak, ale táto činnosť patrí do radu viacerých odvetí, ktoré životnému prostrediu škodia a sú známe mnohé prípady rôzneho rozsahu i na Slovensku. Vždy však je potrebné preveriť, či boli urobené dostatočné opatrenia na príslušných inštitúciách, aby sa to nestalo. V mnohých prípadoch sú opatrenia pri ťažbe a tiež úprave nerastných surovín nedostatočné a nezohľadňujú možné následky v celom rozsahu.

Osobne si myslím, že to sú hlavne príslušné obvodné banské úrady, okresný úrad životného prostredia, odštepné závody povodia rieky a lokálne miestne úrady, ktoré majú dohliadať na životné prostredie. Základom povolení pri zastavení ťažby ložiska je schválenie projektu „Plán likvidácie a zabezpečenia“, ktorý predkladá ťažobná organizácia a schvaľuje ho príslušný obvodný banský úrad po vyjadrení dotknutých inštitúcií.

Predpokladám, že napr. Správa povodia Slanej so sídlom v Rimavskej Sobote dozoruje a sleduje kvalitu vypúšťanej banskej vody a hlavne aj povinnosti existujúcich ťažiarov (Mária baňa pri Rožňave, Eurotalc pri Gemerskej Polome). Taktiež predpokladám že predkladajú správy o kvalite vypúšťanej banskej vody s chemickým rozborom Okresnému úradu životného prostredia v Rožňave. Mám s tým skúsenosti, pretože takéto správy s odberom vzoriek a chemickým rozborom, spracované profesionálnym hydrogeológom, som pravidelne predkladal, i keď to bolo na ložisku s výtokom banských vôd do malého toku mimo ochranného pásma (Banské dielo v Dlhej doline pri Gemerskej Polome).

K ťažbe a úprave nerastných surovín  

Ľudstvo si musí uvedomiť, že súčasný život, v takom technickom a technologickom rozsahu, nie je bez ťažby nerastných surovín vôbec možný. Stačí si uvedomiť, kde všade sa kovy i nekovy reálne používajú. Vo vyspelých štátoch je ťažba nerastných surovín, z pohľadu na životné prostredie, obmedzená na nevyhnutné minimum. Dováža sa, ale v značnom objeme z krajín, kde ich ťažba nepodlieha takým prísnym opatreniam na životné prostredie, ale to si, žiaľ, akosi neuvedomujeme.

Spracoval som pre vás informáciu, čo všetko sa ťažilo a upravovalo v úseku rieky Slaná a v jej blízkosti, od jej prameňa po Rožňavu. V celom tomto úseku počas banskej a úpravníckej činnosti nedošlo k väčšiemu ohrozeniu životného prostredia i keď boli problémy napr. s vypúšťaním škodlivých plynov z úpravne železnej rudy v Nižnej Slanej, ktoré mali za následok úhyn včelstva v okolí a boli taktiež sťažnosti obyvateľov blízkych obcí na vetrom odnášaný prach z odkaliska. V roku 2010 došlo i k výtoku banskej vody z ložiska Mária baňa s podobným, i keď menším, znečistením rieky Slaná.

Dostatočne si neuvedomujeme, že banská voda z každého ložiska bude stále vytekať, buď cez dedičnú štôlňu, alebo cez niektoré presne stanovené banské dielo.

Tak tomu má byť jednoznačne i na Mária bani cez dopravný prekop, ktorý je nutné „večne“ udržiavať v stabilnom stave. Kto to personálne a ekonomicky zaistí?

V nasledujúcom prehľade sú tu ale i lokality, ktoré sú z pohľadu životného prostredia problematické a ktorým by sa mala venovať v dostatočnom predstihu pozornosť a požadovať príslušné informácie od majiteľov a držiteľov dobývacích priestorov.

Z nasledujúcich obrázkov s komentárom si sami vytvorte svoj názor čo nás ohrozuje a čo by mali príslušné inštitúcie už teraz riešiť.

Spracoval RNDr. Ondrej Rozložník

– jún 2022