Preto verím, že aj vďaka podobným aktivitám sa Muránska planina stane príkladom úspešného zhodnotenia ochrany prírodného bohatstva v prospech regionálneho rozvoja,“ podotkla Katarína Butkovská, štátna tajomníčka Ministerstva životného prostredia SR.
Hlavným bodom nového vizuálneho prejavu destinácie je logo. Nové logo destinácie Muránska planina je spojené so symbolom tejto lokality – lykovcom muránskym. Symbol ružového kvetu, ktorý nikde inde na svete nerastie je v logu netradične vyobrazený z bočného pohľadu, čím sa odlišuje od použitia v už existujúcich logách organizácií na území.
Nová farebná paleta zahŕňa odtiene zelenej. Zelené lesy pokrývajú viac ako 85% územia, preto nový vizuál zahŕňa hneď niekoľko odtieňov tejto farby. Vo vizuále nesmie chýbať zastúpenie ružových odtieňov, ktoré reprezentujú endemit tohto územia – lykovec muránsky. Paletu farieb dopĺňajú odtiene hnedej a oranžovej, ktoré symbolizujú farebnú planinu, ktorá na jeseň vytvorí tie najkrajšie sfarbené prírodné obrazy.
Novým sloganom destinácie je "Muránska planina – kráľovstvo prírody, stačí vstúpiť!" Tento slogan zdôrazňuje rešpekt k prírode ako dedičstvo odovzdávané z generácie na generáciu. “Návštevníkov na Muránsku planinu srdečne pozývame, príďte, je to také jednoduché. Radi vás uvidíme. Naše územie má však pravidlá, ich rešpektovaním prispievate k zachovaniu jeho jedinečnosti,” doplnil vysvetlenie druhej časti sloganu Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR GEMER.
V rámci prezentácie novej vizuálnej identity bola predstavená nová webová stránka destinácie muranskaplanina.eu, kde návštevníci nájdu všetky informácie pre pohodlné plánovanie výletov a dovoleniek na Muránskej planine. Prezentácia bude doplnená aj komunikáciou na sociálnych sieťach Facebook “Muránska planina” a Instagram “@muranskaplanina”.
Nová vizuálna identita je výsledkom dôkladnej práce a prieskumu, ktorý zohľadňoval históriu, kultúru a prírodné bohatstvo Muránskej planiny. Pri tvorbe identity participovali všetky dôležité subjekty z regiónu: Správa národného parku Muránska planina, OOCR GEMER, Rozvojová agentúra BBSK, zástupcovia samospráv a podnikatelia z územia Muránskej planiny.
Pri príležitosti predstavenie novej identity vznikol na návštevníkmi obľúbenom mieste – vyhliadkovej veži pri Salaši Zbojská nový drevený fotopoint. Návštevníkom sa na tomto mieste naskytne pohľad na Čertovu dolinu, ktorá je skutočným pokladom Muránskej planiny a považuje sa za jedno z najatraktívnejších turistických miest.
Čertova dolina je miestom úchvatných krasových foriem, tajomných roklín a zachovalých lesných spoločenstiev. Nový fotopoint dopĺňa aj 3D prvok, ktorý symbolizuje ružový lykovec muránsky a vychádza z nového loga destinácie.
“V rámci projektu budeme realizovať aj množstvo iných marketingových aktivít, ktoré budú atraktívnou formou propagovať destináciu Muránska planina nielen slovenským, ale aj zahraničným návštevníkom. Už teraz máme rozbehnuté viaceré spolupráce, ktoré podporia povedomie o tejto krásnej časti Slovenska,” dodal Jaroslav Hric.
Tento projekt je financovaný NextGeneration EÚ z Plánu obnovy a odolnosti, Ministerstva životného prostredia SR.
OOCR Gemer
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-