×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: /data/c/3/c30b962d-8472-4b0c-977e-da17c0d5a621/majgemer.sk/web/images/priroda/rieky
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/priroda/rieky
utorok, 23 august 2011 20:32

O ságe hľadania prameňa čarokrásnej riečky Hnilec pretekajúcej aj časťou horného Gemera Doporučený

Napísal(a) Rudolf Pellionis
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Čarokrásna riečka Hnilec, ktorá preteká aj časťou nášho horného Gemera  pod Ostrou skalou pri Dobšinskej ľadovej jaskyni, či nádherným Stratenským kaňonom s jeho úchvatnými skalnými výtvormi, ďalej cez obec Stratenú a Stratenskú Pílu, do priehrady Palcmanská Maša, zvanej aj Dedinky. Vyteká však ďaleko vo vysokých horách Nízkych Tatier. O svojej ságe pri hľadaní prameňa Hnilca by som sa rád zmienil nižšie. Aby som vystihol podstatu zamyslenia sa nad prameňmi Hnilca, musím sa vo svojich spomienkach vrátiť do rokov okolo 1960, keď som prvý raz navštívil prameň Hnilca, vďaka svojmu už nebohému bratovi Rajmundovi.

 
On bol znalec prírody v okolí Dobšinej už od malička  a asi toho pochodil oveľa viac ako ja, hoci bol odo mňa o 10 rokov mladší. Raz sa ma takto spýtal: „A ty vieš kde pramení Hnilec?“ Priznal som, že nie, a tak slovo dalo slovo a vyrazili sme.
    Úplne horný tok Hnilca sa nachádza, označený na turistickej mape Slovenský raj z roku 1986, v Zadnej doline, t. j. medzi Besníkom a Horským hotelom Pusté Pole. Na nových mapách Slovenského raja je však Zadná dolina situovaná vpravo od Horského hotela Pusté Pole, bližšie ku rázcestiu Rožňava, Poprad, Brezno, hneď vedľa vrchu Popová.
    Nechajme popis popisom, ku ktorému sa ešte vrátim, pretože to má vplyv na moje najnovšie blúdenie ku prameňu Hnilca a vráťme sa do rokov 1960. Pri nástupe na horné povodie Hnilca každého človeka musí uchvátiť svojou nádherou panoráma Nízkych Tatier  s mohutnou Kráľovou hoľou v pozadí. Riečka Hnilec, ktorá sa kľukatí smerom pod Kráľovu hoľu je zväčša obrastená jelšinou, prípadne aj smrekovým porastom, ale vedľa je pohodlná lesná cesta, ktorá je v súčasnosti asfaltovaná, takmer až po samotný prameň. Čo však človeka nenechá ľahostajným je nádherná príroda, lúčky a lúky s pôvabnými vŕškami vôkol a prekrásnymi lesmi. Asi v polovici cesty sme došli na rozsiahlu lúku s útulným salašom, pretože v tejto dobe tam bola vždy pastva - či už kravičiek, alebo oviec. Pri salaši sa nachádzala pomerne veľká reklamná tabuľa s popisom, kde sa človek nachádza, že je to Horné povodie Hnilca, zákonom chránené územie a povodie v Národnom parku Nízke Tatry, pod Kráľovou hoľou. Bol tam popis nadmorskej výšky, prietok vody a všetko možné. Len jedno nechápem. Tabuľa bola vyhotovená zo smaltovaného povrchu, čiže písmo by malo pretrvať veky, lenže pri terajšej mojej návšteve dňa 20.8.2011, všetko bolo preč a po tabuli nebolo ani pamiatky. To isté ma čakalo aj pri samotnom prameni Hnilca, kde bola obdobná tabuľa a tiež jej niet.
      Teraz dôjdem vlastne k tomu, prečo som sa takto v úvode rozpisoval. Môj zámer vrátiť sa ku prameňu Hnilca bol už deň pred tým, t. j. 19.8.2011. Vedel som zhruba kde mám ísť, ale nechcel som nechať parkovať auto pri ceste, tak som sa rozhodol, že ho zaparkujem na parkovisku pri Horskom hoteli Pusté Pole a odtiaľ ako správny turista pôjdem ďalej pešo. Trocha som stratil tú správnu orientáciu po rokoch, ale keďže pri hoteli pracovali lesní robotníci z okolia, pretože mali autoznačku BR, čo značí Brezno, nedalo mi, aby som sa neopýtal na tú správnu cestu ku prameňu Hnilca. Pracovník v lesníckej  uniforme ma poinformoval, že pôjdem ďalej cestou, za hotelom prejdem mostík ponad Hnilec a potom asfaltkou len hore a hore. Ale že vraj kde je prameň Hnilca, že to nevie. Hovorím si v mysli, správne, ide sa cestou hore. Nuž spočiatku sa to aj podobalo na údolie ako som si ho pamätal z minulosti, len svah bol akýsi strmší a po lúkach ani stopy. V duchu som si hovoril - je to možné, že po 30 až 40 rokoch to azda aj mohlo tak zarásť. Nič ku foteniu nebolo, všade hlboký les. Narazil som síce asi po hodine na mohutný prameň, ale nebol to ten, čo som si pamätal ako prameň Hnilca a potôčik dosť mohutný zhora pokračoval. Potom sa dolina rozdvojila a už som vedel, že je zle, takto to nemalo byť. Napriek tomu som ešte pokračoval už len po lesnej ceste bez asfaltu stále strmšie hore, a prameň nikde. Až keď som zazrel po mojej ľavici vrchol hrebeňa Kráľovej hole, som si uvedomil, že som na cestičke ku Trom studničkám pod Kráľovou hoľou. Nuž už s poriadnou svalovicou v nohách, ma ešte čakala cesta dole. Došiel som do Dobšinej a nazrel som do turistickej mapy. Bol som síce v Zadnej doline, správne pri Hnilci, ale o jednu dolinu ďalej ako v roku 1960, keď som bol s bratom. Kde je teraz pravda? Kde je ten pravý prameň Hnilca?
     Takže na druhý deň mi to ozaj nedalo a tento raz som už odstavil auto pri ceste a šiel som známym údolím Hnilca proti prúdu riečky. Otvárali sa mi známe nádherné panorámy tejto prekrásnej doliny. Salaš už schátralý, šindle takmer vyhnité, vnútri dosť veľký neporiadok, akurát tak pre bezdomovca, napriek tomu to zvonku má ešte stále svoje čaro. Došiel som konečne ku prameňu Hnilca, tak, ako to bolo v rokoch 1960 označované. Voda vytekala z prameňa už akoby potokom. Je to možno aj  tým, ako som čítal asi pred dvoma rokmi, že kdesi nad prameňom Hnilca v masíve Kráľovej hole objavili jaskyniari dosť veľké jaskynné priestory, ktoré sú ešte neprebádané, takže tam sa môže nazbierať tak ohromné množstvo vody, že prameň je už prakticky ako potok. Pretože som chcel urobiť snímok aj samotného prameňa, som sa vyzul, zobliekol nohavice  a iba tak v trenírkach som vošiel do vody. Bože, tá bola ľadová. Neviem či mala vôbec do 6 stupňov Celzia. Pichalo ma až kdesi pri srdci. A nie len chlad pichal, aj podložie prameňa bolo z akýchsi vápencových kryštálikov, na ktoré sa veľmi stúpať nedalo a rýchlo som to vzdal, ku samotnému otvoru som v tento deň nedošiel.
     Vedľa prameňa Hnilca asi tak 50 metrov od neho sa nachádza pekná chatka a videl som, že tam sedí zopár ľudí pred chatkou na lavičkách. Pekne som ich pozdravil, s otázkou, či by mi neposkytli zopár informácií. Boli to  Česi, veľmi prívetiví a pozvali ma sadnúť si. Našťastie medzi nimi bol aj majiteľ chatky – teda domáci pán. Pýtam sa ho: „Však je to tu vedľa prameň Hnilca?“  Áno, máte pravdu, je to prameň Hnilca, ale viete, že pramene Hnilca sú dva? Ten druhý je vo vedľajšej doline, zvanej  Zadná dolina. Na to mu hovorím, tam som bol včera, ale bolo to strašné. Zasmial sa, že prečo. Nuž lebo som sa nachodil 6 hodín pešo, hoci je tam zákaz vjazdu, rajtovali si to tam rôzne autá  zn. BR, BL, či RV a ja mám dnes svalovku v nohách ako hrom, hoci som si to mohol asi tiež risknúť autom, aspoň by som vedel skôr, že sa nenachádzam tam, kde som chcel a čo som chcel vidieť. Po príjemnom rozhovore o všeličom možnom som sa napokon rozlúčil a schádzal prekrásnou dolinou Hnilca smerom dole, kde sa mi vynáral masív známeho Ondrejiska. Rozmýšľal som o skutočnosti, či má pravdu domáci pán a že existujú dva pramene Hnilca na dvoch odlišných miestach. Možno má pravdu, alebo možno zabrúsi na tieto stránky znalec povodia Bodrogu a Hornádu a poriadne nám to vytmaví. Jedno viem však iste! Do roku 1960 miesta, kde som bol, boli určite označované ako horné povodie Hnilca, ako aj prameň Hnilca. Mimochodom, dnes keď tieto riadky píšem, a to tretí deň po tých túrach, nohy ma už konečne prestávajú bolieť.
V Košiciach 23.8.2011
Rudolf Pellionis         

Dodatok ku prameňom Hnilca - 27.8.2011

     Ako som uvažoval v závere článku, ako je to vlastne s prameňmi Hnilca, teda že som riadne zapochyboval o prameni ktorý je ten hlavný, reakciu som dostal  pomerne skoro a  dá sa povedať od riadneho znalca toho prostredia, Igora Gecelovského, ktorý strávil na Kráľovej holi kopu času, ako zamestnanec. Kto by už teda o tom prostredí vedel viac keď nie práve on a tak mi napísal: Prameň Hnilca... tiež jedna "srdcovka" z mojich rokov strávených na TV Kráľova hoľa. To bolo slávy, keď technika dokázala otočiť tok vody a dopraviť ju na vrchol kopca. Žiaľ, musím Ťa sklamať. To, čo si nafotil, je síce Hnilec, ale nie jeho počiatočné pramene, ktoré sú ďaleko vyššie nad Martaluskou v cca 1 500 m n. m. Pôvodne voda vytekala z 8. prameňov. Ale keď stavali základy čerpačiek stanice, tak odstreľovali kamenné podložie a dva pramene sa stratili.“  

Za týmto mi poskytol nasledovný link na najnovšiu turistická mapu okolia Hnilca.

http://mapy.hiking.sk/?y=48.89282&x=20.16356


Na tejto mape je zreteľne vidieť, že Hnilec pramení takmer na samotnom vrcholu Kráľovej hole. Aj tam som už bol ale veľmi za mlada, ale bez fotoaparátu. Zrejme v minulosti samotní vodohospodári neboli jednotení, kde vlastne  hlavný prameň Hnilca vyviera a došlo sa ku tomu postupnými konzultáciami. Inak si neviem vysvetliť, prečo na miestach, na  ktorých som bol a ktoré som fotil, boli v rokoch 1960 tabule, že sa jedná o horné povodie Hnilca, ako aj o označenia prameňa Hnilca, ktoré sa tam v súčasnosti nenachádzajú.
    Takže prakticky dňa 19.8.2011, som bol v tej správnej doline  „Zadná dolina“  po toku rieky Hnilec, ale bolo to už nad moje sily, aby som došiel prakticky na vrchol Kráľovej hole, k súčasnému označovanému prameňu Hnilca. Z mojich osobných poznatkov však Hnilec sa skutočne skladá  z bezpočetne  mnohých, pomerne mohutných prameňov. Tak mi ostáva naďalej pocit, že som napokon  u jedného  z nich predsa len bol, najmä s prihliadnutím na fakt, že v starých turistických mapách bola Zadná dolina situovaná v miestach, kde som fotil. Záverom sa týmto chcem Igorovi Gecelovskému poďakovať, že stav ohľadne prameňov Hnilca takto priblížil a zreálnil.
V Košiciach dňa 26.8.2011  
Rudolf Pellionis     

{gallery}priroda/rieky{/gallery}
{jcomments on}

Čítať 2576 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:32

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.