V Rožňavskom a Revúckom okrese sa v noci zo štvrtka na piatok (3.6. – 4.6.2010) povodňová situácia natoľko zhoršila, že hasiči napriek snahe stíhali pomáhať len s odretými ušami. Ľudia sú zúfalí.
"Situácia je vážna," informoval Ľubomír Hlaváč, prednosta Obvodného úradu v Rožňave. "Najhoršia je na Slanej od Rožňavy cez Brzotín až po Plešivec. Tam sa navyšovala hrádza. Problémy sú aj v Gemerskej Polome, kde sa vybrežil Súľovský potok, v meste Rožňava tečie Slaná už len tesne pod povrchom mosta."
Slaná stúpa a stúpa
V Brzotíne sa najprv vylial miestny potok, no ľudia už začali pieskovať aj okolo Slanej. "Vylieva sa," pozeral na dvíhajúcu sa hladinu Slanej miestny mladík. "Keby sme nenapĺňali vrecia, už by nás zalialo. Neviem si predstaviť, čo bude, keď to takto pôjde ďalej." V obci zatopilo niekoľko záhrad a pivníc.
V Plešivci postávali davy ľudí na dvoch mostoch, jeden policajti aj uzavreli. Ulicu vedúcu k železničnej stanici zalialo, rovnako na tom bola aj autobusová zastávka. "To je horšie, ako v 70. rokoch. Oveľa horšie," krútili hlavami ľudia na moste. "Časť jedného starého domu sa už zrútila," kričal postarší muž ukazujúc na ošarpané domy pri Slanej. "Ani dostať sa tam nedá! Voda je tam do pol stehien!"
Báli sa vypúšťania Palcmanskej Maše
Ľudia na mostoch len krútili hlavami. "Keď sa toto vyleje, sme všetci v háji. A chýba už naozaj len pár centimetrov."
Aj v Rožňave sa pozornosť ľudí sústredila na most ponad Slanú. Policajti naň nepúšťali nikoho, kto tadiaľ ísť vyslovene nemusel. Od Rožňavy až po Plešivec sa rýchlosťou blesku rozšírila panická správa, že vodnú nádrž Palcmanská Maša sa chystajú vypúšťať. "Príde vlna a vraj to bude už skoro," dozvedali sme sa vo viacerých obciach, cez ktoré tečie Slaná.
"Je pravda, že situácia je veľmi vážna. V Stratenej sme mali na potoku prietok až 30 kubíkov za sekundu. To je strašne veľa. Ale na Palcmanskej Maši je ešte 70-centimetrová rezerva. Chytáme to tam. Ale keď neprestane pršať, čo zatiaľ neprestáva, a priehrada to už neudrží, budeme musieť vypúšťať. Do Hnilca, nie do Slanej. Snáď ale k tomu nedôjde," vzdychol si Ján Vilim z dobšinského pracoviska Povodia Hornádu a Bodvy.
Čakajú dlhú kulmináciu Slanej
Situácia bola dnes kritická v celom Gemeri. "V celom Rožňavskom a Revúckom okrese pomaly nie je obec, ktorá by nemala problém," konštatoval riaditeľ Správy Povodia Slanej v Rimavskej Sobote Ladislav Varga. "Ťažko predpovedať, kedy bude Slaná kulminovať. Vieme len predpokladať a očakávame dlhú kulmináciu."
V Rimavskosobotskom okrese evakuovali ľudí z 13 obcí a počas dneška hrozila evakuácia ďalších. Zhoršenie situácie na Slanej sa očakávalo vo večerných hodinách. A to ľuďom dnes popoludní dochádzali zásoby piesku aj vriec.
5. jún 2010
Poznámka: Článok prevzatý z Gemerského denníka - piatok 4. 6. 2010 10:36 | Stela Krausová
Podobný článok: http://korzar.sme.sk/c/5409609/gemercania-bojuju-s-vodou-cely-vikend.html
FOTOGALÉRIA
{gallery}obsah/roznava/zaplav{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-