Vlaňajšia (2011) danielia ruja a sezóna lovu danielov na OZ Rožňava vo Zvernici Betliar bola mimoriadne dobrá a úspešná. Počas mesiaca október sa poľovným hosťom podarilo uloviť 8 danielov II. a III. vekovej triedy, z ktorých sú 2 trofeje bronzové, 1 strieborná a až 4 trofeje dosiahli bodovú hodnotu zlatej medaile.Doteraz najsilnejší daniel z Betliara ulovený v roku 2005 mal hodnotu 197 bodov CIC a posledné roky sme tu očakávali prekonanie magickej hranice 200 bodov CIC. Že sme tomu blízko, dávalo tušiť pozorovanie tohto mimoriadne dobrého daniela v sezóne 2010 a aj nájdenie jeho jedného zhodu na jar 2011 s hodnotou 200 bodov CIC.
Podľa historických záznamov bola danielia zver do Betliara dovezená v roku 1887 grófom Emanuelom Andrássym, kedy tu po dokončení prestavby betliarskeho poľovníckeho kaštieľa bola v roku 1885 vybudovaná aj zvernica s výmerou
Po obnovení betliarskej zvernice vtedajšími Východoslovenskými štátnymi lesmi v roku 1967 sa obnovil aj chov danielej zveri, ktorá sa spolu s muflóňou zverou stala hlavnou zverou vo zvernici. Danielia zver sa do Betliara doviezla z viacerých známych chovov, no predovšetkým z maďarského Gyulaja. Napriek vynaloženému úsiliu sa však v 70. a 80. rokoch nedostavili očakávané výsledky vo forme produkcie zlatých trofejí – oficiálne z tohto obdobia pochádza len 1 zlatá trofej daniela.Ďalšia etapa chovu danielej zveri v Betliari začala po roku 2004, kedy sa po generálnej rekonštrukcii a rozšírení zvernice na
Aj keď sa v tomto období do Betliara nedoviezol žiaden nový kus danielej zveri na občerstvenie krvi, zlepšením úživnosti prostredia a systému starostlivosti o zver vo zvernici sa podarilo v priebehu niekoľkých rokov podstatne zlepšiť trofejovú kvalitu pôvodných betliarskych danielov.
Magickú hranicu danielej trofeje 200 bodov CIC sa týmto v Betliari už podarilo prekonať. No zostáva napĺňať ešte ďalšie očakávania a dosiahnuť ďalšie méty, napríklad trofej muflóna 230 bodov CIC a jeleňa 220-230 bodov CIC, ktoré by reprezentovali profesionálnu úroveň poľovníctva Lesov SR. A k tomu je treba aj v Betliari veľa poľovníckej a chovateľskej trpezlivosti a disciplíny.
Marcel Lehocký
(Uverejnené so súhlasom vedenia redakcie Lesník SR)
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-